Galérie

Šarišská galéria bola založená v roku 1956 ako Krajská galéria v Prešove, dnešné meno nesie od roku 1991. Patrí k najstarším regionálnym galériám na Slovensku.Výstavnú činnosť začala v roku 1957. Pôvodne sídlila v budove bývalého evanjelického kolégia (národná kultúrna pamiatka) v severnej časti hlavného námestia. V roku 1981 získala dva pamiatkovo chránené objekty, bývalé meštianske domy (pôvodne gotické s renesančnými a barokovými prestavbami) v mestskej pamiatkovej rezervácii, rekonštruované pre potreby galérie, v polovici 8O-tych rokov získala ďalšiu budovu v susedstve ( Hlavná 49), ktorá má po rekonštrukcii ponúkať stále expozície „Umenie regiónu 15.-20. storočia“. Svoj zbierkový fond budovala galéria od základu vlastným výskumom a zberom, najmä nákupmi. V súčasnosti vlastní vyše 4200 maliarskych diel, kresieb, sôch a grafík z 15. – 20. storočia. Zameriava sa predovšetkým na severovýchodné Slovensko, ale vyhľadáva, získava a odborne spracúva aj tvorbu výtvarníkov z celého východného Slovenska, významných predstaviteľov moderného slovenského výtvarného umenia i osobností spojených s regiónom. Zo zbierky staršieho umenia sú pozoruhodné kolekcie ikon zo 16. – 18. storočia (najvzácnejšia je tempera na dreve zo 16. storočia – Svätý Michal Archanjel), portrétov z 18. – 19. storočia (vrátane kolekcie diel portrétistu stredoeurópskeho významu Jána Rombauera) a kolekcia diel prešovských maliarov z prelomu 19. […]

Rodný dom Mikuláša Galandu bol 13. júla 1979 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Priestory domu boli Turčianskou galériou v Martine upravené na výstavné účely v roku 1987. Dňa 1. júla 2001 sa stal rodný dom Mikuláša Galandu vlastníctvom mesta Turčianske Teplice. Oficiálne otvorenie domu Mikuláša Galandu sa uskutočnilo 21. marca 2002 výstavou „Odkaz Mikuláša Galandu pre 20. storočie“. Dňa 24. septembra 2002 schválilo Mestské zastupiteľstvo zriaďovaciu listinu Galérie Mikuláša Galandu, ktorej základným poslaním je zhromažďovať, ochraňovať, vedecky a odborne zhodnocovať diela výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu s osobitným zreteľom na odkaz Mikuláša Galandu.  

Galéria v Caraffovej väznici V Caraffovej väznici sídli od 1. marca 2012 mestská galéria. Galéria sa od svojho vzniku profiluje ako miesto na podporu najmä mladých profesionálnych umelcov. V jej priestoroch sa už predstavili fotografi, maliari, kresliari, architekti, sochári, svetelní dizajnéri. Galéria pomáha mladým umelcom dostať sa do širšieho kultúrneho povedomia, zároveň chce do domáceho kultúrneho kontextu vniesť prvky experimentu nových originálnych pohľadov na svet okolo nás i v nás, ktoré sú vlastné najmä mladým umelcom. Okrem výstav ponúka svoje priestory galéria aj na sprievodné podujatia – semináre, prednášky, workshopy, uvádzanie kníh do života, komorné koncerty, rauty. Od novembra 2016 sa začalo s realizáciou historickej expozície, kde si môžu návštevníci vyraziť pamätnú mincu, a ktorú chceme priebežne dopĺňať. Radi pracujeme aj s našimi najmladšími návštevníkmi, ktorí sa formou hry počas tvorivých dielní naučia nové informácie nielen o histórii nášho mesta, ale vyskúšajú si aj rôzne techniky, s ktorými sa nemajú možnosť stretnúť v školských laviciach.

Slovenská národná galéria je v zriaďovacej listine definovaná ako najvyššia a centrálna galerijná inštitúcia Slovenska. Táto požiadavka sa postupne napĺňala a napĺňa prostredníctvom činnosti galérie. SNG možno chápať ako zbierkotvornú galerijnú inštitúciu, ktorá plní očakávania odbornej i širokej verejnosti: Jej úlohou je rozvíjať sa ako celonárodná umenovedná inštitúcia a zároveň zbierať, chrániť a interpretovať umelecké diela v domácom i v medzinárodnom priestore. Slovenskú národnú galériu chceme prezentovať ako otvorenú inštitúciu budovanú a fungujúcu na základných muzeálnych štandardoch, ktoré nielen udržiava, ale ich aj obnovuje a rozvíja. Galéria by tak mala byť priestorom, z ktorého vzídu významné podnety kvalitných kurátorských projektov a ich prezentácia, ako aj diskusnou a interpretačnou platformou, a napokon i garantkou umeleckých a tvorivých hodnôt. V praxi to znamená ambicióznu a čitateľnú dramaturgiu jednotlivých výskumných, akvizičných, výstavných a publikačných projektov so širokou koncepčnou, tematickou a štýlovou ponukou, pričom je dôležité zachovávanie poslania SNG, ako aj adekvátne oceňovanie (bez preceňovania alebo, naopak, podceňovania) nového, starého, domáceho aj medzinárodného umenia. Dnes je popri areáli v Bratislave súčasťou SNG aj sieť štyroch vysunutých pracovísk: Zvolenský zámok, Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Schaubmarov mlyn v Pezinku.

Stredoveký zámok je v súčasnosti aj najbohatšou obrazárňou na Slovensku. Jeho priestory ponúkajú návštevníkom veľkú kolekciu starého umenia od 14. do 19. storočia. Siene prízemia a prvého poschodia sú výstavným priestorom s množstvom umeleckých druhov, tém aj štýlov. Na zámku nájdete expozície – Ikony na Slovensku, Gotické umenie a Európske maliarstvo 16. – 19. storočia.

SNG získala objekt kaštieľa do správy po roku 1972 prevodom po smrti bývalej majiteľky, barónky Margity Czóbelovej. Následne sa realizovala rekonštrukcia kaštieľa a revitalizácia anglického parku z 19. storočia, kde sa v súčasnosti nachádza expozícia plastiky 20. storočia. Stále expozície v priestoroch kaštieľa približujú najmä dielo Ladislava Mednyánszkeho, portrétnu tvorbu na Spiši, zbierky historickej knižnice a mobiliár kaštieľa. Stále expozície: Portrét 17. – 19. storočia na Spiši Ladislav Mednyánszky a Strážky Historická knižnica Strážky Sochárstvo na Slovensku v 20. storočí

Budova galérie bola navrhnutá a postavená, aby uchovávala a verejnosti sprístupňovala výtvarné dielo Ľudovíta Fullu, ktoré tento umelec daroval štátu. Verejnosti je sprístupnený aj umelcov ateliér a obývacie priestory. Okrem stálej expozície diela tohto autora sa v galérii každoročne konajú rôzne krátkodobé výstavy výtvarných diel, kultúrne a vzdelávacie programy pre verejnosť. Ľudovít Fulla patrí k najvýznamnejším a najoriginálnejším predstaviteľom slovenského výtvarného umenia. Jeho galéria vznikla ako výsledok darovacej zmluvy medzi Ľudovítom Fullom a štátom, zastupovaným SNG. Maliar daroval štátu svoje dielo ako ucelenú zbierku exponátov, reprezentujúcich jeden zo základných pilierov moderného slovenského umenia, a štát sa zaviazal postaviť pre zbierku galériu s ateliérom a bytom. Stále expozície: Ľudovít Fulla Hrobka Ľudovíta Fullu

Galéria Galéria sídli v meštianskom dome, ktorého jadro vzniklo pravdepodobne na konci 15. storočia Konajú sa tu výstavy, tvorivé dielne, múzejno-pedagogické hodiny, besedy, prezentácie vlastných a prevzatých výstav výtvarného umenia.   Námestie baníkov 25, 048 01 Rožňava tel.: 058/732 30 41   Otváracie hodiny a vstupné: Pondelok – Piatok 9:00 – 12:00 13:00 – 17:00   Vstupné: Dospelí/Žiaci, študenti, dôchodcovia, ZŤP 1,20 €/ 0,60 € Rodinná vstupenka (2+2): 2,50 €

Andrássyho obrazáreň Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí dal postaviť v rokoch 1908-1909 Dionýz Andrássy, vtedajší majiteľ krásnohorského panstva, podľa projektu Dr. Rudolfa Hültla s cieľom umiestniť svoju hodnotnú zbierku výtvarného umenia. Pôdorys jednopodlažnej centrálnej stavby má tvar gréckeho kríža. Priestory sú umiestnené medzi ramenami kríža, pričom jadrom je veľká výstavná miestnosť so sklenenou strechou a skleneným kazetovým stropom. Na severnej fasáde bohato členenej stavby sa nachádza farebný majolikový reliéf, znázorňujúci madonu na tróne, obklopenú sv. Františkom z Assisi, Urbanom, Dominikom a Jurajom. Expozícia obrazárne bola otvorená v roku 1909 s výtvarnými dielami nemeckých a francúzskych umelcov zo súkromnej zbierky Dionýza Andrássyho. Počas II. svetovej vojny bol objekt značne poškodený a začal chátrať. Po malej úprave sa využíval pre bytové účely, neskôr pre klubovú činnosť, knižnicu a ako sklad. Banícke múzeum v Rožňave získalo objekt v roku 1967. Po dokončení komplexnej pamiatkovej obnovy v roku 1975 sa suterénne priestory využívali ako múzejný depozitár a v rokoch 1978-1989 bola v budove inštalovaná aj expozícia Ľudovej umeleckej tvorby Gemera. V máji 1990 bolo objektu prinavrátené pôvodné poslanie a bola v ňom zriadená expozícia výtvarných diel. V súčasnosti Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí poskytuje priestor pre sezónne výstavy. Mimo hlavnej turistickej sezóny (október – […]

Je regionálna galéria s krajskou pôsobnosťou pre Žilinský samosprávny kraj založená v roku 1965, orientuje  sa predovšetkým na tvorbu, ochranu, dokumentáciu a sprístupňovanie zbierok z oblasti výtvarného umenia a vizuálnej kultúry. Zbierkový fond galérie tvorí viac ako  8 700 zbierkových predmetov vo výtvarných disciplínach: maliarstvo, sochárstvo, grafika, kresba, fotografia, umelecké remeslá, úžitkové umenie a grafický dizajn. Patrí medzi najvýznamnejšie verejné galerijné inštitúcie na Slovensku, dlhodobo si udržiava pozíciu druhej najnavštevovanejšej galérie na Slovensku. Galéria prevádzkuje deväť stálych expozícií, umiestnených v pamiatkových objektoch v troch okresoch Oravy. V Župnom dome v Dolnom Kubíne, na Slanickom ostrove umenia v Námestove a Galériu Márie Medveckej v Tvrdošíne. V Župnom dome si popri krátkodobých výstavách môžete pozrieť stále expozície z vlastných zbierok:                                  ▪ Staré umenie 15. až 19. storočia Expozícia prezentuje súbor umeleckých diel, ktoré ťažiskovo vznikli na území tohto regiónu. Kolekcia obsahuje diela sakrálneho charakteru (najmä stredovekú tabuľovú maľbu, plastiku a barokové umenie) ako aj historické portréty predstaviteľov miestnej šľachty v časovom rozpätí od 15. do 19. storočia.  ▪ Ikony Počtom malá, no významom dôležitá kolekcia ikon, sa začala zberateľskou činnosťou profilovať už v prvých rokoch existencie Oravskej galérie. […]

Stála expozícia z diela maliarky je inštalovaná v klasicistickej kúrii z 19. storočia v Tvrdošíne od roku 1979. Vystavených 265 olejomalieb a kresieb poskytujú obraz o vývojových etapách a žánrových okruhoch celoživotnej tvorby Márie Medveckej (1914 — 1987) – maliarky, ktorá spojila svoj život a dielo s rázovitým regiónom Slovenska – Oravou. Mária Medvecká sa po štúdiách v Bratislave (1942 — 1945), vo Viedni (1945 — 1946) a v Prahe (1946 — 1947) vrátila natrvalo na rodnú Oravu a spolu s manželom akademickým maliarom Ctiborom Belanom sa venovali tvorivej práci a významnej kultúrno-výchovnej činnosti, ktorej výsledkom je aj vznik Oravskej galérie. V rozvoji výtvarnej kultúry Oravy v období od konca štyridsiatych rokov až do polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia zohrala priekopnícku úlohu výstavná činnosť M. Medveckej. Maliarka kliesnila svojou tvorbou cestu pre pochopenie výtvarného umenia v prostredí, v ktorom sa s ním dovtedy ľudia nemali možnosť stretať. Vo svojom diele dospela k najvlastnejšiemu pohľadu a výrazu, založenom na bezprostrednom a nepatetickom vzťahu k realite krajiny a človeka. Miesto posledného odpočinku Márie Medveckej a Ctibora Belana je na cintoríne v Tvrdošíne – Medvedzí. Autorom náhrobku je akademický sochár Jaroslav Kubička. Od roku 2000 sú podkrovné priestory galérie „Ateliér“ využívané na krátkodobú […]

Slanický ostrov umenia, stála vysunutá expozícia Oravskej galérie v Dolnom Kubíne V prekrásnej prírodnej scenérii Slanického ostrova umenia uprostred Oravskej priehrady sú lokalizované stále expozície tradičného ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie. Z piatich osád, ktoré navždy zmizli pod vodou priehrady v roku 1953 sa ako ostrov zachovalo iba návršie s kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. V roku 1971 boli v kostole na ostrove sprístupnené expozície slovenskej tradičnej ľudovej plastiky a maľby zo zbierok Oravskej galérie, v bývalej hrobke sa od roku 1972 nachádza expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady, v roku 1973 vznikla expozícia oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia – lapidárium v exteriéri ostrova. V chrámovom priestore sa každoročne koná festival vážnej hudby Hudobné leto, ktorý od roku 1976 organizuje Dom kultúry Námestovo. Expozície sa svojou jedinečnosťou zaradili medzi najnavštevovanejšie kultúrne miesta Oravy aj vďaka atraktívnej vyhliadkovej plavbe osobnou motorovou loďou  OG SLANICA, ktorá premáva na ostrov  z prístavu č. 2 v Slanickej Osade.  Súčasťou okružnej vyhliadkovej plavby po Oravskej priehrade s pôsobivou panorámou okolitých hôr, ktorým dominuje Babia Hora a oravská časť Západných Tatier – Roháčov je prehliadka expozícií na ostrove. Ostrov každoročne navštívi takmer 50 000 návštevníkov. Expozície tradičného ľudového […]