Rybolov

Vodná plocha sa nachádza na rozhraní katastrov obcí Svinná – Trenčianske Jastrabie – Veľká Hradná, na pravej strane cesty 2.triedy, medzi Trenčianskym Jastrabím a Svinnou. Lov rýb je povolený vo vzdialenosti väčšej ako 30m od telesa priehrady. Oheň je možné zakladať len na miestach na to určených. Vodná plocha sa nachádza v 4. ochrannom pásme, kde platí zákaz používania spaľovacích motorov na plavidlách používaných pri výkone rybárskeho práva.

Vodná stavba Ružín je sústavou vodných diel (VD) Ružín I. a Ružín II., vybudovaných na rieke Hornád, nad mestom Košice v rokoch 1962 až 1972. Nachádza sa v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, kde rieka Hornád preteká hlbokým a úzkym údolím medzi strmými svahmi Volovských vrchov a Čiernej hory. Hlavným účeľom sústavy vodných diel je zabezpečiť vodu pre priemysel v oblasti Košíc, nadlepšovanie prietokov, s cieľom zlepšiť čistotu vody v toku, výroba elektrickej energie a čiastočná protipovodňová ochrana územia pod priehradou. Nádrž je využívaná aj na rekreačné účely. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodná stavba alebo vodárenská nádrž Turček sa začala stavať v roku 1992. Jej hlavnou úlohou je akumulácia a prísun surovej vody pre úpravňu vody v Turčeku, odkiaľ zásobuje pitnou vodou okresy Žiar nad Hronom, Handlová a Prievidza. Jej druhotným poslaním je ochrana horného toku Turca pred povodňami, zabezpečenie jeho ekologicky stabilného prietoku počas celého roka a výroba elektrickej energie v malých vodných elektrárňach všade, kde sa v rámci diela vytvoria spády a prietoky s možnosťou ich výstavby. Nádrž sa nachádza na sútoku potokov Turiec a Ružový potok nad obcou Turček. Celková plocha povodia je 29,5 km2. Priemerné množstvo dodanej vody do úpravne vody je ročne 15,8 mil. m3. Šírka údolia je približne 120 m a nadmorská výška v priehradnom profile je 719 m. n. m. Celkový objem nádrže je 10,6 mil. m3, pričom jej zásobný obsah je 9,9 mil. m3. (nádrž sa naplní dvakrát do roka) a stály objem je 0,3 mil. m3 vody. V priestore priehrady sú vybudované objekty zabezpečujúce funkčnosť vodárenskej nádrže. Pevnosť priehrady zabezpečuje jej hrázdny múr, ktorý má výšku 59 m a dĺžku koruny 287,6 m. Popri výstavbe Vodárenskej nádrže Turček bolo vystavaných šesť náhradných bytov v areáli obce pre občanov, ktorí museli byť následkom výstavby […]

Podnet pre výstavbu vodnej stavby Môťová vzišiel na základe požiadaviek povojnového rastu priemyselných podnikov vo Zvolene. Tie k svojej činnosti vyžadovali naliehavé riešenie pri zabezpečovaní vody. Nádrž bola vytvorená prehradením toku Slatina zemnou homogénnou priehradou. Výstavba vodného diela si nevyžiadala žiadne presídlenie obyvateľstva, likvidáciu obytných domov a ani stavieb iného druhu. Zaplavené územie tvorili prevažne lúky a pasienky. VS Bola vybudovaná na rieke Slatina v rokoch 1953 – 1957. Plnenie nádrže bolo zahájené v roku 1957. Po dosiahnutí maximálnej hladiny bolo vykonané zhodnotenie funkcie zemnej hrádze. Nádrž Môťová slúži na vyrovnávanie minimálnych prietokov na toku Slatina, zabezpečuje úžitkovú vodu pre drevársky priemysel a pre tepláreň Zvolen. Jej druhoradým účelom je výroba elektrickej energie. Keďže nádrž je bezprostrednej blízkosti Zvolena, využíva sa aj na rekreáciu, športové rybárstvo a pestovanie vodných športov. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodná stavba Nosice – Priehrada Mládeže je veľkolepé vodné dielo, postavené v 50. rokoch minulého storočia v rámci povojnovej industrializácie Slovenska ako súčasť tzv. Vážskej kaskády. Nosická priehrada na rozhraní Púchovského a Považskobystrického okresu je najstaršou priehradou na Váhu. S jej výstavbou začali v roku 1949, ale dokončili ju až v roku 1958. Dôvodom bol nález liečivej vody, pre ktorú museli stavbu prerušiť, museli zmeniť technológiu výstavby a stavebné materiály. Opodstatnenosť výstavby priehrady sa podľa neho ukázala v roku 1960, dva roky po spustení prevádzky. Tisícročná voda predstavuje na priehrade prietok necelých 3000 kubických metrov za sekundu. Ak by vodné dielo nestálo, povodeň by pravdepodobne zmietla Púchov aj ostatné obce v okolí Váhu. Na stavbe sa podieľalo vyše 55 000 dobrovoľníkov, stavba si vyžiadala aj vysídlenie časti zatopeného územia. Priehrada dnes dotvára krajinu okolo meandrov pôvodného koryta Váhu medzi Považskou Bystricou a obcou Nosice. Pri budovaní diela bol náhodne objavený aj minerálny prameň, okolo ktorého boli postavené Kúpele Nimnica. Účelom vodnej stavby je vyrovnávanie prietokov Váhu, ochrana pred povodňami a výroba elektrickej energie. Vodná nádrž má rozlohu 488 ha a siaha od priehradného telesa po sútok kanála a Váhu pri obci Orlové. Dnes okrem hospodárskeho využitia má priehrada významné miesto […]

Veľká Domaša je 4. najväčšou vodnou nádržou na Slovensku, bola vybudovaná v povodí Bodrogu na toku Ondavy v rokoch 1962 – 1967 ako súčasť vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine. Jej účelom je akumulácia vody pri vyšších prietokoch, protipovodňová ochrana, využívanie hydroenergetického potenciálu, rekreácia či šport. Výstavba vodného diela Veľká Domaša trvala 6 rokov. Začala sa vo februári 1962 a ukončená bola v decembri 1967. Injekčná štôlňa sa začala zakladať v auguste 1963. Prietok Ondavy bol odvedený do komunikačnej štôlne v júni 1964. Sypanie vlastného telesa hrádze sa začalo na jar v roku 1964, keď bol ešte otvorený výkop injekčnej štôlne. Sypanie zemnej hrádze bolo ukončené v septembri 1966. V tom čase už bola nádrž po prvý krát napúšťaná – 01. novembra 1965, kedy bola ukončená i výstavba hate vyrovnávacej nádrže Malá Domaša. Hydroelektráreň na priehrade bola dokončená v decembri 1966 a o rok neskôr, v decembri 1967, bola ukončená výstavba celého vodného diela. Cez priehradu Veľká Domaša prechádza 49. rovnobežka severnej šírky. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

História vzniku vodnej stavby Orava siaha do začiatku 19. storočia, kedy boli spracované prvé návrhy na stavbu priehrady v Ústianskom hrdle. Prvé takéto návrhy sú z roku 1830 a teda viac ako 100 rokov pred výstavbou Vodnej stavby Orava. Všetky návrhy boli zamerané na odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov ničivých povodní, ktoré tu v minulosti boli veľmi časté. Samotná výstavba sústavy vodných diel na rieke Orava, medzi obcami Tvrdošín a Ústie nad Oravou tvoria Vodná stavba Orava, prebiehala počas druhej svetovej vojny, v rokoch 1941 až 1953. Výstavbe nepredchádzal podporný geologický prieskum a neexistovala ani podrobná projektová dokumentácia, pri čom by boli známe parametre a technologické zariadenie vodnej elektrárne. Všetky nedostatky, ktoré vznikli pri stavbe boli odstránené po skončení vojny v roku 1949 vytvorením betónovej gravitačnej priehrady. Vody nádrže celkom zaplavili obce Slanica, Ústie, Lavkov, Hámre a Osada a dve obce zaplavili čiastočne, pričom bolo potrebné presídliť asi 3200 obyvateľov. Realizácia vodnej stavby Tvrdošín, ktorá je vyrovnávacia nádrž špičkovej elektrárne Orava prebiehala v rokoch 1972 – 1978. Účelom vodnej stavby Orava, ktorá sa nachádza pod sútokom Bielej a Čiernej Oravy je nadlepšovanie nízkych prietokov Oravy a Váhu na energetické využitie, pre priemysel, poľnohospodárstvo, pre športové využitie, rekreáciu a rybolov. Celkový […]

Problémy s nedostatkom pitnej vody v regióne Ipľa začali ľudia pociťovať už v roku 1977. Riešením bola stavba vodného diela Málinec, ktoré začali realizovať 1. apríla 1986. Nádrž uviedli do prevádzky v roku 1994 a v súčasnosti sú z nádrže pitnou vodou zásobované aj mestá Fiľakovo, Lučenec a Veľký Krtíš. V zatopenom území úplne zanikla osada Hámor, ale aj okolité usadlosti Hrozinovo, Chmelná, Šťavica. Samotné dielo tvorí vlastná vodárenská nádrž na hornom toku Ipľa a úpravňa vody. Výška hrádze je 53 metrov a celkový objem nádrže je vyše 26 miliónov kubických metrov. Zaujímavosťou je, že rieka Ipeľ má všetkých 12 prítokov v katastri Málinca z pravého brehu. Prítoky Chocholná, či Smolná sú výdatné natoľko, že sú takmer rovnocenné rieke Ipeľ. Práve výdatnosť zdrojov bola rozhodujúca pri výbere stavby pre zásobovanie pitnou vodou v Málinci.  

Hlavný účel vodnej stavby Liptovská Mara – Bešeňová je v hospodárení s vodou pre závlahy na dolnom Váhu, vo využívaní vodnej energie pre výrobu elektrickej energie, v zlepšení čistoty vody v toku, dodávanie vody pre priemysel, vo zvýšení ochrany územia pred povodňami, pre chov rýb a tiež rekreačné a športové účely. Taktiež trvale zabezpečuje a usmerňuje hospodárenie s vodou v povodí Váhu a vhodnou spoluprácou nádrží Liptovská Mara a Orava nadlepšuje odtokové pomery na Váhu v letnom, ale najmä v zimnom období. Stavba priehrad VS Liptovská Mara – VS Bešeňová sa začala v roku 1965 intenzívnym geologickým prieskumom, ktorý spolu s prípravnými prácami trvali do konca roku 1969. Od januára 1970 sa začala vlastná stavba priehrady Lipt. Mara – Bešeňová, ktorá bola dokončená koncom roka 1977. No už 1.5.1975 bola dosiahnutá minimálna prevádzková hladina čo umožnilo začať s jej prevádzkou. Hrádza Liptovskej Mary je dlhá 1.225 m , vysoká 45 m nad dnom rieky a šírku v korune 7 metrov. Celkový objem hrádze je 3.970.000 m³, pri čom zaberá plochu 21,68 km², dĺžku cca 7,5 km, priemernú šírku 2,5 km a maximálny objem 361,9 mil m³ vody. Najväčšia hĺbka: cca 46 -48 m, v závislosti od výšky hladiny. VS Bešeňová […]

Vodárenskou nádržou Nová Bystrica bola vybudovaná v rokoch 1983 – 1989. Nachádza sa na toku Bystrica, v priestore pod sútkom potokov Harvelka, Stanov potok a Riečnica.Pri budovaní museli byť vysídlené obce Harvelka a Riečnica s priľahlími osadami, tzv. “Cholvárkami”. Z pôvodnej zástavby zostal len katolícky kostol z obce Riečnica. Slúži predovšetkým ako zdroj surovej pitnej vody, ktorá smeruje do úpravovne a odtiaľ je distribuovaná do Okresov Žilina a Čadca ako pitná voda, ďalej slúži na zadržanie povodňovej vlny a využíva sa i jej hydroenergetický potenciál.        

Hydrotechnické údaje: kóta koruny hrádze 380,40 m n. m. šírka koruny hrádze 8,00 m výška hrádze nad údolnou nivou 32,50 m dĺžka hrádze v korune 390,00 m min. prevádzková hladina 361,00 m n. m. max. prevádzková hladina 377,25 m n. m. max. dovolená hladina 378,80 m n. m. celkový objem nádrže 8 431 443 m3    

Vodná stavba Drahovce – Madunice známa aj ako Vodná nádrž Sĺňava. Vodná stavba Drahovce – Madunice je viacúčelové vodné dielo, ktoré využíva úsek Váhu medzi Piešťanmi a Hlohovcom, bolo vybudované v rokoch 1956 – 1959. Zahájenie trvalej prevádzky bolo v roku 1960. Primárnymi účelmi vodnej stavby sú zabezpečenie dostatku vody pre jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice a odbery vody pre závlahy. Medzi sekundárne účely patrí rekreácia, vodné športy a rybolov, ako i ochrana a dotvorenie životného prostredia. Hať Drahovce je situovaná na Váhu v rkm 113,43. Celková dĺžka hate je 132,0 m, tvorí ju šesť haťových polí hradených hákovými dvojsegmentami o šírke 16,0 m a výške 7,8 m s celkovou kapacitou 3400 m3·s−1 Zdrž je situovaná na rovine a vytvorená je haťou a systémom dvoch obvodovych hrádzí. Vzdutá voda vytvára maximálnu zatopenú plochu 4,3 km² s celkovým objemom nádrže 12,5 mil. m3