Kultúra

Miesto bolo usadené od neolitu a opevnené od doby bronzovej a železnej, neskôr Kelti a Rimania. Útes (výška 212 metrov) je ideálnym miestom pre pevnosť vďaka svojej polohe na sútoku riek Dunaja a Moravy. Pevnosť sleduje dôležitú obchodnú cestu pozdĺž Dunaja, ako aj jednu pobočku Amber Road. Hrad stojí tesne na slovenskom území na hraniciach medzi Slovenskom a Rakúskom. Hranica prechádza zo západu na východ pozdĺž rieky Moravy a potom do Dunaja. Pred rokom 1989 prebehla železná opona medzi Východným blokom a Západom tesne pred hradom. Aj keď bol hrad otvorený pre verejnosť, oblasť okolo neho tvorila obmedzená vojenská zóna a bola silne opevnená strážnymi a ostnatými drôtmi. Po sametovej revolúcii bola oblasť demilitarizovaná. Najfotografovanejšou časťou hradu je malá strážna veža, známa ako Panenská veža. Oddeľuje sa od hlavného zámku a ohrozuje sa na osamotenej hornine a prináša nespočetné legendy o väzňoch milujúcich dcér, ktorí vyskočili na smrť. Vnútri hradu je rozľahlá krajina stien, schodiská, otvorené nádvoria a záhrady v rôznych stavoch havárie. Všetci sú však ľahko prístupní pokračujúcim reštaurovaním a archeologickým projektom, ktorý sa uskutočnil od okresu Devín, ktorý bol obnovený z nacistického Nemecka, ktorý ho pripojil krátko pred druhou svetovou vojnou.

Šarišská galéria bola založená v roku 1956 ako Krajská galéria v Prešove, dnešné meno nesie od roku 1991. Patrí k najstarším regionálnym galériám na Slovensku.Výstavnú činnosť začala v roku 1957. Pôvodne sídlila v budove bývalého evanjelického kolégia (národná kultúrna pamiatka) v severnej časti hlavného námestia. V roku 1981 získala dva pamiatkovo chránené objekty, bývalé meštianske domy (pôvodne gotické s renesančnými a barokovými prestavbami) v mestskej pamiatkovej rezervácii, rekonštruované pre potreby galérie, v polovici 8O-tych rokov získala ďalšiu budovu v susedstve ( Hlavná 49), ktorá má po rekonštrukcii ponúkať stále expozície „Umenie regiónu 15.-20. storočia“. Svoj zbierkový fond budovala galéria od základu vlastným výskumom a zberom, najmä nákupmi. V súčasnosti vlastní vyše 4200 maliarskych diel, kresieb, sôch a grafík z 15. – 20. storočia. Zameriava sa predovšetkým na severovýchodné Slovensko, ale vyhľadáva, získava a odborne spracúva aj tvorbu výtvarníkov z celého východného Slovenska, významných predstaviteľov moderného slovenského výtvarného umenia i osobností spojených s regiónom. Zo zbierky staršieho umenia sú pozoruhodné kolekcie ikon zo 16. – 18. storočia (najvzácnejšia je tempera na dreve zo 16. storočia – Svätý Michal Archanjel), portrétov z 18. – 19. storočia (vrátane kolekcie diel portrétistu stredoeurópskeho významu Jána Rombauera) a kolekcia diel prešovských maliarov z prelomu 19. […]

Katedrála sv. Alžbety je gotická katedrála v Košiciach. Je najväčším slovenským kostolom a jedným z najvýchodnejších gotických katedrál v Európe. Záznam o existencii Kassy z roku 1230 súvisí s existenciou farského kostola.

O strategický prielom Váhu cez Malú Fatru pri Strečne na severozápade Slovenska zviedla nemecká armáda a účastníci SNP prudké boje. Na počesť padlých hrdinov postavili na vŕšku Zvonica pamätník.

Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov gróf Lampert. Benediktínov vystriedali niekedy medzi rokmi 1179 – 1181 premonštráti. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.

Tento meč je zaujímavou pamiatkou Nitry a fascinuje hlavne turistov prechádzajúcich sa po pešej zóne. Je symbolom mnohých bájí a povestí o meste a jeho strážcovi Pribinovi. Má symbolizovať mier a pokoj v kraji. Meč vyrobili ako zväčšenú kópiu historického artefaktu nájdeného v hrobe kniežaťa z 9. storočia.

Rodný dom Mikuláša Galandu bol 13. júla 1979 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Priestory domu boli Turčianskou galériou v Martine upravené na výstavné účely v roku 1987. Dňa 1. júla 2001 sa stal rodný dom Mikuláša Galandu vlastníctvom mesta Turčianske Teplice. Oficiálne otvorenie domu Mikuláša Galandu sa uskutočnilo 21. marca 2002 výstavou „Odkaz Mikuláša Galandu pre 20. storočie“. Dňa 24. septembra 2002 schválilo Mestské zastupiteľstvo zriaďovaciu listinu Galérie Mikuláša Galandu, ktorej základným poslaním je zhromažďovať, ochraňovať, vedecky a odborne zhodnocovať diela výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu s osobitným zreteľom na odkaz Mikuláša Galandu.  

Gréckokatolícky drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky, 18. stor., NKP Drevený gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach nájdete v strede obce na kopčeku na cintoríne, obkolesený stromami. Gréckokatolícka cirkev, alebo presnejšie Katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu sa hlási k cyrilo-metodským tradíciám a považuje sa za priameho dediča tejto tradície. V strednej a východnej časti Karpát vznikali ojedinelé drevené chrámy, ktoré sú špecifickým príkladom sakrálnych objektov východného kresťanstva. Tieto chrámy sú na jednej strane odrazom jednoduchosti a chudoby obyvateľov tohto kraja, ale zároveň dokazujú pevnú dôveru a nádej, ktorú človek vkladá do svojho Boha. To potvrdzujú aj slová žalmistu: „Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v stanoch hriešnikov. Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba“ (Ž 84, 11 – 13). Podľa doterajších skúmaní pochádza drevený chrám v Hunkovciach z konca 18. storočia. Chrám je tradične rozdelený na tri časti. Predsieň, ľudovo nazývaná aj babinec, sa nachádza pod hlavnou vežou. Spočiatku išlo o miesto vyhradené pre katechumenov, teda tých, ktorí sa pripravovali na krst, alebo pre kajúcnikov. Ďalšia […]

Pre lepšiu orientáciu návštevníkov v Martine a jeho okolí zriadilo mesto v roku 2003 Turistickú informačnú kanceláriu (TIK), pričom od 1.januára 2006 pôsobila ako samostatná príspevková organizácia mesta Martin. Od 1. septembra 2011 je kancelária súčasťou Oddelenia strategického rozvoja a zahraničných vzťahov mesta Martin a pôsobí v nových priestoroch v budove Centra voľného času Kamarát na ulici A.Kmeťa 22.

Múzeum Červený Kláštor (ďalej len „múzeum“) zriadil Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v zmysle Rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o zmene zriaďovacej listiny Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. 1859/2010-10/9033 zo dňa 23. júna 2010.

Fontánu tvorí členitá vodná nádrž s barokovými prvkami a zaujímavá kompozícia piatich neoklasicistických sôch. V strede vodnej hladiny na kamennom vŕšku sa vypína postava Neptúna, ktorého postoj pripomína pózu charakteristickú pre rímskych cisárov. Súsošie dopĺňa päť menších sôch so zvieracími motívmi. Prvou je veľká ryba, ktorá sa ovíja Neptúnovi okolo nôh. V smere svetových strán sa na štyroch kamenných ostrovčekoch nachádzajú menšie sochy- žaba ktorá je na východe, had na severe, korytnačka na západe a krokodíl na juhu. Všetky tieto sladkovodné živočíchy chŕlia s ústnych otvorov vodu. Neoklasicistické súsošie dal začiatkom 19.st. postaviť židovský obchodník z Haliče. Bol to Marek Holländer ktorý žil v rokoch 1760 až 1849.Išlo o prejav vďačnosti za to, že mu mestská rada povolila usadiť sa a podnikať v meste, lebo až do reforiem Jozefa II ktoré trvali od roku 1780 až do roku 1790 nemohli v Prešove bývať nijaký židia. Neptúnová fontána patrí medzi najkrajšie umeleckohistorické pamiatky mesta. Po rekonštrukcii v 90.rokoch získala niekdajšiu krásu ktorou očarí nejedného turistu či návštevníka Prešova.