Kultúra

Chata profesora Júliusa Komárka stojí nad obcou Livov, kde pôvodne stála malá drevenica postavená v r. 1923-1924. Svoje pomenovanie dostala z úcty k profesorovi Dr. Juliusovi Milošovi Komárkovi, vynikajúcemu zoológovi, ochrancovi prírody a náruživému poľovníkovi, ktorý v nej prebýval počas svojich poľovníckych potuliek v 20. a 30. rokoch. Po zničení pôvodnej chatky postavili lesníci novú (1959) a k stému výročiu jeho narodenia osadili kamennú tabuľku s motívom jeleních parohov a textom: „Na pamiatku prof. Komárka – veľkého prírodovedca, ochranára a lovca, 15.8.1892-7.2.1955.“ Pochádzal zo Železnej Rudy v Čechách. Študoval a neskôr pôsobil na Karlovej univerzite v Prahe ako prednosta II. Zoologického ústavu. Zaslúžil sa o založenie Výskumného ústavu lesníckeho v Prahe (1923), kde bol prvým riaditeľom do roku 1945. Vo svojom rozsiahlom diele sa venuje zoológii a entomológii, medicíny, lesníctvu, poľovníctvu, rybárstvu a ochrane prírody. Písal vysokoškolské učebnice aj populárne knihy. Snažil sa o záchranu veľkých karpatských cicavcov a bol jedným z iniciátorov zriadenia veľkých národných parkov. Navrhoval zriadenie parku v Tatrách (1931) a na Šumave (1946). Bol prezidentom Československej zoologickej spoločnosti (1934-1955). Zomrel 7.2.1955 v Prahe. Zážitky zo Slovenska a prírodovedecké postrehy z oblasti Lukova, Livova a Livovskej Huty opísal v knihe LOVY V KARPATECH.  

Štátne lesy na východe Slovenska pôvodne spravovalo Riaditeľstvo baní a lesov v Smolníku a Soľnobanské riaditeľstvo v Soľnohrade (Solivare). Odčlenením lesníctva (1871) vzniklo v Solivare Riaditeľstvo štátnych majetkov – jediný orgán správy štátnych lesov a poľnohospodárskych majetkov. Lesy okolo Zámutova vlastnili feudálne rodiny a majetok mal v r. 1908 výmeru 3594 ha. Emil von Scheibler – posledný majiteľ majetkov (1910-1919) sa zaslúžil o výstavbu budov na Ortáši a zriadenia lesnej správy. Na Blatinách (areál strelnice) postavil pred prvou svetovou vojnou poľovný zámok, ktorý vyhorel v r. 1944. Majetok prešiel pod nútenú správu štátneho pozemkového úradu (1919) a pozemková reforma z r. 1924 ho rozdelila na veľkostatok a lesnú správu. Podľa vládneho nariadenia boli štátne lesy a majetky spravované ako štátny podnik Československé štátne lesy a majetky. Štátna lesná správa Zámutov organizačne patriaca pod Riaditeľstvo štátnych lesov v Soľnohrade prevzala lesy, lesné hospodárstvo, budovy, lesnú železnicu, pílu a drevosklad v Čemernom. Zriadili tri polesia Zámutov, Rudlov a Hlinné. V 1946 bola Štátna lesná správa Zámutov organizačne pričlenená k Riaditeľstvu štátnych lesov v Košiciach. Po vzniku národného podniku Československé štátne lesy (1949) boli riaditeľstvá premenované na lesné závody. Vzniknutý Lesný závod Zámutov v 1956 presťahovali do Vranova.

Rudolff Geschwind bol praktickým lesníkom, priekopníkom v šľachtení ruží, ktorý významnú časť svojho život strávil v Krupine. Narodil sa 29. augusta 1829 v Hředle v Čechách (vtedajšie Rakúske cisárstvo) a zomiera 30. augusta 1910 v (vtedajšie Rakúsko-Uhorsko). So záujmom o rastlinstvo z čias detstva začal Rudolf Geschwind dvojročné štúdium na Technickej univerzite v Prahe. Následne pokračoval v štúdiu na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, ktoré ukončil v roku 1852. Počas pôsobenia na lesnej správe v Brode pri Žarnovici vydal svoje pionierske dielo Hybridizácia lesných drevín. Vyjadril v ňom presvedčenie, že šľachtením je možné vytvoriť nové dreviny s vhodnejšími vlastnosťami. Od roku 1872 do odchodu do dôchodku v roku 1906 pôsobil v Krupine ako lesmajster tunajších mestských lesov. V lokalite Tepličky v roku 1899 bol spoluzakladateľom lesoparku na počesť kráľovnej Alžbety (známej ako Sisi). Od roku 1860 do roku 1910 vyšľachtil okolo 140 nepoznaných vynikajúcich odrôd ruží, väčšinou mrazuvzdorných. Medzinárodnú povesť získal počas Svetovej výstavy v roku 1889 v Paríži, kde predviedol kolekciu popínavých ruží. Svoje prírodovedné majstrovstvo predviedol úspešne v oblasti šľachtenia ruží. Po jeho smrti v roku 1910 celú zbierku kultúr kúpila grófka Mária Henrieta Choteková pre jej rozárium v Dolnej Krupej. Bol pochovaný na miestnom cintoríne. […]