Skanzeny

Slovenské národné múzeum – Múzeum slovenskej dediny je svojou rozlohou 15,5 ha najväčšie múzeum v prírode na Slovensku. Expozície prezentujú návštevníkom tradičné staviteľstvo a spôsob života na Slovensku v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia, a to z regiónov Orava, Liptov, Kysuce-Podjavorníky a Turiec. MSD usporadúva aj tradičné podujatia v rámci národopisného roka, ktoré prostredníctvom vystúpení folklórnych súborov, oživovaním tradícií, trhmi, jarmokmi či inými špecializovanými programami približujú návštevníkom život na dedinách v minulosti.

Jednou z expozícií SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku je aj Národopisná expozícia múzea v prírode. S jej výstavbou sa započalo v roku 1975 po predchádzajúcich rozsiahlych historicko-etnografických výskumoch v 226 lokalitách regiónu. Zámerom expozície je dokumentovať a zachovať stavebnú zručnosť predkov, vývoj pôdorysného členenia domu, vývoj topného zariadenia obytných miestností a použité stavebné techniky a materiály. Inštalačné riešenie interiérov a exteriérov objektov vyjadrujú tradičné ale aj doplnkové formy zamestnania a sociálno-ekonomické vzťahy vo vnútri dedinského spoločenstva. Okrem obytných domov sú tu zastúpené aj všetky druhy hospodárskych stavieb: stodoly, chlievy, sýpky, senníky, pivnice, studne. Zo sezónnych stavieb – poľná maštaľ a saláš. Technické stavby sú zastúpené vodným mlynom, pílou, veterným mlynom a stupami. Kultové stavby predstavuje drevená cerkov východného obradu so zvonicou a pricestnými krížmi. Stavby všeobecného prospechu zastupuje škola, požiarna zbrojnica, krčma s vozárňou, dedinský obchod, kováčska dielňa a trhovisko. V snahe o zachovanie autentičnosti tradičných usadlostí sú zhluky obytných a hospodárskych stavieb doplnené oplotením a drobnými hospodárskymi stavbami charakteristickými pre jednotlivé časti regiónu. Takto vznikol komplex usadlostí vzájomne spojených komunikačnou sieťou vo forme komplexného sídla so všetkými jeho dominantami. Snahou pracovníkov múzea je vytvoriť a zachovať obraz čo najvernejšie odrážajúci tradičný spôsob života ľudu a jeho pozitívny […]

Národopisná expozícia v prírode, nachádzajúca sa v Novej Bystrici – Vychylovke, prezentuje kopaničiarsky spôsob osídlenia, ktorý bol charakteristický pre kysucký región. Hlavným dôvodom vybudovania bola záchrana vzácnych objektov ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali byť výstavbou vodného diela zatopené. Do expozície boli premiestnené obytné a hospodárske budovy, technické a sakrálne stavby z viacerých kysuckých obcí. V skanzene sa zachovali aj stavby in situ – sezónne obydlia pre pastierov, tzv. cholvarky. Centrum dediny tvorí Kaplnka Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou, krčma z obce Korňa a najstarší obytný dom z roku 1806 z Oščadnice. Z technických pamiatok je zaujímavý mlyn a píla z Klubiny. Expozícia prezentuje ľudovú architektúru a spôsob života i kultúry ľudí na Kysuciach v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia.  Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Počas sezóny, od mája do októbra, ponúka pre návštevníkov každú nedeľu podujatia – ukážky tradičných remesiel a zvykoslovia Kysúc v podaní remeselníkov, folklórnych súborov a ľudových hudieb.        

Historická lesná úvraťová železnica tvorí súčasť Národopisnej expozície v prírode v Novej Bystrici – Vychylovke. Je zachovanou a funkčne obnovenou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice. Vznikla v roku 1926 spojením dvoch samostatných lesných železníc – kysuckej a oravskej, ktoré slúžili na prepravu dreva a patrili medzi najvýznamnejšie a najväčšie lesné železnice na Slovensku. Unikátnou a ojedinelou časťou železnice je úvraťový systém, ktorým sa riešilo prevýšenie 218 m pri prekonávaní sedla Beskyd. Práve z tohto dôvodu bola v roku 1991 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky. Spojením zaujímavej technickej pamiatky s jazdami vláčikom areálom skanzenu pomedzi objekty ľudovej architektúry vzniklo jedinečné miesto pre aktívne trávenie voľného času slovenských i zahraničných návštevníkov.