Zrúcaniny

Miesto bolo usadené od neolitu a opevnené od doby bronzovej a železnej, neskôr Kelti a Rimania. Útes (výška 212 metrov) je ideálnym miestom pre pevnosť vďaka svojej polohe na sútoku riek Dunaja a Moravy. Pevnosť sleduje dôležitú obchodnú cestu pozdĺž Dunaja, ako aj jednu pobočku Amber Road. Hrad stojí tesne na slovenskom území na hraniciach medzi Slovenskom a Rakúskom. Hranica prechádza zo západu na východ pozdĺž rieky Moravy a potom do Dunaja. Pred rokom 1989 prebehla železná opona medzi Východným blokom a Západom tesne pred hradom. Aj keď bol hrad otvorený pre verejnosť, oblasť okolo neho tvorila obmedzená vojenská zóna a bola silne opevnená strážnymi a ostnatými drôtmi. Po sametovej revolúcii bola oblasť demilitarizovaná. Najfotografovanejšou časťou hradu je malá strážna veža, známa ako Panenská veža. Oddeľuje sa od hlavného zámku a ohrozuje sa na osamotenej hornine a prináša nespočetné legendy o väzňoch milujúcich dcér, ktorí vyskočili na smrť. Vnútri hradu je rozľahlá krajina stien, schodiská, otvorené nádvoria a záhrady v rôznych stavoch havárie. Všetci sú však ľahko prístupní pokračujúcim reštaurovaním a archeologickým projektom, ktorý sa uskutočnil od okresu Devín, ktorý bol obnovený z nacistického Nemecka, ktorý ho pripojil krátko pred druhou svetovou vojnou.

Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov gróf Lampert. Benediktínov vystriedali niekedy medzi rokmi 1179 – 1181 premonštráti. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.

Ruiny hradu Čabraď sa nachádzajú uprostred prírody nerušenej modernou civilizáciou, v srdci prírodnej rezervácie (https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cabra%C4%8F_(pr%C3%ADrodn%C3%A1_rezerv%C3%A1cia)) v katastri obce Čabradský Vrbovok v Krupinskom okrese. Počiatky hradu nie sú presne známe z dôvodu nedostatočných a nejasných prameňov, ale dá sa predpokladať, že vznikol v 13. stor., pravdepodobnejšie však v priebehu 14. stor. Za zánik hradu sa dá považovať rok 1812, keď ho jeho vtedajší majiteľ František Kohári dal podpáliť. Na ruine momentálne pôsobí neziskové občianske združenie Rondel, ktoré sa stará o jej zachovanie. Ruiny hradu sú voľne prístupné po celý rok.  http://www.rondel.sk/hrad/ako-sa-dostat-na-hrad/

Brekovský hrad bol stredoveký hrad, ktorého ruiny možno ľahko sledovať pri ceste medzi mestami Strážske a Humenné. Vidno ho už zďaleka. Nachádza sa na západnom okraji Humenských vrchov – súčasť Vihorlatských vrchov, nad obcou Brekov v nadmorskej výške 280 m n. m. Bol vybudovaný v stredoveku ako strážny hrad spolu s inými blízkymi hradmi – Jasenov, Vinné, Čičva. Z hradného vrchu je ďaleký kruhový výhľad. Hrad Brekov bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Od roku 2009 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu občianskym Združením na záchranu Brekovského hradu, ktoré je od roku 2009 členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.

Historický viadukt nachádzajúci sa v peknom prírodnom prostredí medzi Koprášom a Mníšanmi (miestne časti obce Magnezitovce) je jednou z cenných technických pamiatok tzv. Gemerských spojok. Gemerské spojky boli komplexom železničných tratí, ktoré mali nahradiť staré železničné spojenia prerušené núteným odstúpením veľkej časti Slovenska Maďarsku pred druhou svetovou vojnou. V dôsledku neskoršieho navrátenia týchto území neboli dostavané a nikdy nimi nechodili vlaky. Klenutý Koprášsky viadukt dlhý 120 a vysoký 36 metrov je krásne vkomponovaný do krajiny a nápadne pripomína omnoho známejší Chmarošský viadukt pri Telgárte. Keďže po ňom nepremávajú nijaké dopravné prostriedky, je vhodný na prechádzky či cyklotúry. Most je prístupný z obce Magnezitovce a jeho návštevu možno spojiť s prechodom neďalekého Koprášskeho a Slavošovského tunela, ktoré ležia na tej istej nedostavanej železničnej trase.

Obec Jasenov úspešne realizuje projekt záchrany Jasenovského hradu v spolupráci so Združením na záchranu Jasenovského hradu. Jasenovský hrad – národná kultúrna pamiatka (evidovaná pod číslom ÚZPF – 126/1) Zrúcaniny hradu Jasenov sa nachádzajú južne od mesta Humenné (4,5 km od centra) nad obcou Jasenov 1327 Jezenew, 1548 Jezenyew, 1808 Jeszenö, 1907-1913 Várjeszenö, 1920 Jasenov Počiatky výstavby hradu sú nejasné. Prvým známym majiteľom bol syn Peteňa z Bačkoviec už pred rokom 1316. Aj tento hrad sa medzi rokmi 1317 a 1327 stáva majetkom Drugethovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1644. V roku 1644 ho dobili a zničili vojská Juraja I. Rákocziho. Okrem Drugethovcov boli ďalšími majiteľmi hradu Barkócziovci, Tadeáš z Jasenova, Szirmayovci, gróf Van der Nath a Andrássyovci. Na podnet Gejzu Andrássyho bolo na začiatku 20. storočia niekoľko objektov zastrešených a zakonzervované hradobné múry a upravená vstupná časť. Úplné dokončenie týchto prác znemožnila prvá svetová vojna. Hrad sa preslávil falšovateľskou dielňou, ktorá razila falošné poľské groše a zlaté florény s menom Ľudovíta II. a Ferdinanda I. zo zliatiny striebra a mosadze v polovici 16. storočia. Všeobecné informácie Najstaršie jadro má trojuholníkový pôdorys tvorený obvodovým opevnením a štvorcovou vežou vedľa vstupnej brány. Palácová stavba bola situovaná do východnej časti hradu. Na […]

  Prevádzková doba počas letnej sezóny: Pondelok:            zatvorené Utorok – Piatok:    09:00 – 16:00 Sobota – Nedeľa   10:00 – 17:00 Počas zimnej sezóny (december – marec) sú správcovský objekt a vyhliadková veža na Kapušianskom hrade zatvorené. Pre organizované skupiny je možný výstup na vyhliadkovú vežu po dohode s Obecným úradom Kapušany (t.č. 051/7941 102).      Areál hradu je voľne prístupný.  

Šarišský hrad patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Slovensku. Jeho celková zastavaná plocha prevyšuje 2,7 hektára. Je postavený na Šarišskom vrchu – kužeľovitom andezitovom 570 m vysokom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Poloha kopca v údolí rieky Torysy je predurčená na trvalé osídlenie.

Pomerne známa zrúcanina Hrušovského hradu sa nachádza na tiahlom skalnatom hrebeni tvoriacom súčasť východných výbežkov Tríbečského pohoria. Doterajšie poznatky o architektúre hradu sa začali kryštalizovať od vyhotovenia prieskumovej správy a grafickej dokumentácie J. Könyökim v roku 1887. … … O existencii hradu na konci 13. storočia nás nepriamo informuje údaj o ceste vedúcej popod „Horsov“ v klížskej listine z roku 1293, ktorá je falzum z obdobia okolo roku 1330. 4 Prvá zmienka o hrušovskom kastelánovi Ladislavovi z rodu Péčovcov pochádza až z roku 1316, keď ho pre zradu väznil a mučil Matúš Čák. Keďže ešte v roku 1308 bol v Matúšových službách, historici predpokladajú Čákovcov ako staviteľov hradu.5 K možnosti, že výstavba hradu v priebehu posledného dvadsaťročia 13. storočia mohla byť snáď iniciovaná Matúšovými mocenskými ambíciami, sa prikláňa časovo paralelný zánik blízkeho románskeho hradu na Michalovom vrchu. Oproti tomuto mal novovybudovaný hrad Hrušov svojou polohou nad horskou komunikáciou z Požitavia na horné Ponitrie priamejší kontakt s Požitavím, ktoré sa na prelome 13./14. storočia stalo súčasťou Matúšovej dŕžavy. Tento kontakt bol zabezpečený vizuálnym prepojením s požitavskými hradmi Gýmeš, Čierny hrad a asi aj s hrádkom v Topoľčiankach. ….. Viac informácií nájdete na web stránke OZ Leustach.Za poskytnuté informácie vďačíme kastelánovy hradu […]

Hrad Uhrovec leží v odľahlej polohe Strážovských vrchov, 10 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou. Hoci je v ruinálnom stave viac ako 150 rokov, po architektonickej stránke k najhodnotnejším hradom Slovenska. Má zachovanú neskororománsku kaplnku a veže, rozsiahly renesančný palác s mnohými architektonickými detailami, krbmi, záchodmi, cisternami, ktoré sa na iných hradných zrúcaninách nezachovali. Viac informácií nájdete na stránke hradu dole v kontaktných údajoch.

Lesnícka škola v Remetských Hámroch, teda jej budova bola pôvodne letnou rezidenciou šľachtickej rodiny Sztárayovcov „nový dom“ ako ho rodina nazývala. Postavili ho po tom ako v r. 1931 vyhoreli a museli presťahovať svoje sídlo z pôvodného „starého domu“. Na projektoch stavby sa podieľali rakúsky a americký architekt a práce realizovala firma podnikateľa Melicera. Takmer všetok nábytok bol zhotovený na miestnej píle. Obyvatelia novú stavbu nazvali „poľovnícky kaštielik“. Po druhej svetovej vojne bol znárodnený a v r. 1952 poskytol kaštieľ i park okolo neho vyučovacie aj internátne priestory Vyššej lesníckej škole z Humenného, dnes Strednej lesníckej škole v Prešove. Začala výučba so sľubnou perspektívou, vzhľadom na blízkosť porastov Vihorlatských vrchov mali študenti dobré podmienky pre praktické vyučovanie. Avšak rozvoj školy v Remetských Hámroch zahatal požiar počas poslednej januárovej noci v r. 1956, po ktorom museli študentov prichýliť sesterské lesnícke školy na Slovensku. Z pôvodnej drevenej stavby s nástennými dekoráciami a supraportami s vyobrazeniami vysokej zveri zostali len tri kamenné oblúky zabudované do priečelia budovy. Lesnícka škola bola opätovne otvorená v Lipovciach (1957). Dnes prestavanú budovu bývalého kaštieľa obklopuje park, ktorý tiež pripomína jej pozoruhodnú minulosť. Lesnícka škola Remetské Hámre pripomína krátku, ale pre slovenských lesníkov významnú dejinnú etapu.  

Okrúhly vrch je historicky cenná lokalita v Slanských vrchoch, severne od obce Slančík. Základ tejto zarastenej vyvýšeniny tvoria pozostatky loveckého zámočku grófa Štefana Forgáča (1854-1916). Impozantná dvojpodlažná budova s 55 izbami, terasou, vežou s cimburím a exotickým parkom s fontánami bola obohnaná kovovým ozdobným plotom, ktorého brána sa otvárala v nedeľu kvôli promenáde. K úplnému zničeniu kaštieľa došlo počas druhej svetovej vojny a po januári 1945 v starom grófskom sídle zriadili Rusi väzenský láger. Zvyšky budovy boli asanované 1985. Zámoček dal postaviť koncom ešte 19. storočia Štefan Forgáč, potomok jedného z najznámejších šľachtických rodov Uhorska, ktorého domovom bol kaštieľ v Slanci. Jeho rodina vlastnila kaštiele v Nižnej Kamenici, Svinici, Bačkove, Mándoku a palác na Hlavnej ulici v Košiciach. Štefan Forgáč sa aktívne venoval ovocinárstvu, lesníctvu, spracovaniu dreva, skla, chovu dobytka, maľoval prírodné scenérie i kone, veľa čítal, bol zručným hodinárom, fotografom a miloval hudbu. V roku 1912 dal doviesť z Berlína cenný americký píšťalový organ (od Choralian Company), ktorého jedna časť je v kostole v Ruskove a druhá v kostole v obci Kokošovce. Miestom posledného odpočinku grófa sa stal Okrúhly vrch, kde si nechal vybudovať hrobku. Tá bola zničená a grófove pozostatky i náhrobný kameň previezli do Ruskova. Ním vymrela […]