Krypta

História krypty v Osadnom je tesne spätá so stavbou pravoslávneho chrámu a okolnosťami okolo návratu obyvateľov obce k Pravoslávnej viere v roku 1926. Pri jej oficiálnom založení (v roku 1543) bolo rusínske obyvateľstvo vtedajších Telepoviec (názov Osadného do roku 1948) pravoslávnej viery a ešte v roku 1612 existuje zápis o tunajšom pravoslávnom duchovnom. V roku 1726 však miestny duchovný Simeon Rusčanský podpísal v Humennom úniu s Rímom, ktorá bola neskôr nesprávne nazvaná ako Gréckokatolícka cirkev. Presne od 200 rokov neskôr (v roku 1926) sa všetci obyvatelia Osadného svojimi podpismi v miestnej matrike vrátili k viere svojich predkov – Pravosláviu, ako to robili mnohé rusínske obce v širokom okolí.

Stavba chrámu a krypty

Veriaci si chceli si postaviť vlastný chrám, lebo v starom už bohoslužby vykonávať nemohli. Bolo to však v tom čase dosť zložité. Rodina Lenikova podarovala na stavbu chrámu pozemok, ale stavebné povolenie aj tak nedostali, lebo Pravoslávna cirkev ešte v Osadnom v tom čase nebola registrovaná. Podarilo sa to až v roku 1929 pod číslom 33.121/IV/1929 na Ministerstve školstva a národnej osvety. Obnoviteľ Pravoslávia otec Alexander Cuglevič sa dohodol s veriacim, že je potrebné pochovať padlých ruských a rakúsko-uhorských vojakov z Prvej svetovej vojny na dôstojnom mieste, pretože ich hroby boli roztrúsené po celom chotári, aby zostali v pamäti národ. A tak sa rozhodli vystaviť kryptu, na ktorej bude postavený chrám, kde sa budú veriaci za nich modliť. Kosti sa nachádzali v okolitých lesoch, predovšetkým v Udave, na Skórach a na miestnom vojenskom cintoríne. Na základe toho sa dala napísať žiadosť o umožnenie stavby pamätníka padlým vojakom.

Pomoc vlády a československého prezidenta T. G. Masaryka

Za uvedenou iniciatívou stála organizácia Jednota (Bratstvo), ktorá vznikla začiatkom roku 1928 v Prahe za účelom dôstojného pochovávania pravoslávnych ruských vojakov, ochrany a udržiavania ich hrobov v Československu. Predsedníčkou organizácie bola Nadežda Kramářová, manželka predsedu československej vlády, pôvodom Ruska. Pravdepodobne vďaka jej iniciatíve bol o zámere výstavby chrámu – pamätníka v Osadnom informovaný sám prezident T. G. Masaryk. Jeho osobným pričinením bolo vydané stavebné povolenie a nielen to. Údajne na jeho výstavbu sám finančne prispel. Dôkazom finančnej pomoci z Čiech je i nadpis na pamätnej tabuli pri krypte, ktorá nie je napísaná v slovenčine ale v češtine. Druhá časť textu je v ruštine, čo svedčí o financovaní organizáciou Jednota. Jednote na výstavbu chrámov, kaplniek a úpravu hrobov ruských vojakov v Československu dňa 8. októbra 1928 Ministerstvo vnútra ČSR povolilo realizovať finančnú zbierku. Jej medzilaborecko-telepovský výbor zbierky do konca roku 1928 vyzbieral 15 911 korún, ktoré sa použili na výstavbu chrámu v Telepovciach (Osadnom). A tak sa okolo roku 1929 začala stavba chrámu, ktorý projektoval významný pravoslávny architekt archimandrita Andrej Kolomacký. V novinách Pravoslavnaja Karpatskaja Rus, ktoré vydával monastier v Ladomírovej sa v roku 1928 píše: „Majú zvonicu. Založili chrám – pamätník.” Základný kameň teda bol položený okolo roku 1928 a posviacka chrámu bola v roku 1930.

Neúspešný pokus o pochovanie vojakov na jednom mieste v roku 1920

Pokus o pochovanie vojakov na jednom mieste bol však už v roku 1920, kedy sa začalo s ich rozsiahlou exhumáciou na vojenský cintorín v Osadnom. Táto snaha narážala na vážny problém, ako to vyplýva z hlásenia tunajšej žandárskej stanice z roku 1921, pretože: „…rozpočet na exhumáciu vojenských hrobov nemohol byť predložený, nakoľko tunajšie obyvateľstvo túto exhumáciu nechce robiť a Cigáni sa v tomto obvode nenachádzajú…“. Osadňania sa odmietali podieľať na exhumáciách so zdôvodnením, že: „…mŕtvoly nebudú ešte zhnité, následkom čoho pri otváraní hrobov bude veľký zápach“. Keďže pomoc odmietlo i Zemské vojenské veliteľstvo Podkarpatskej Rusi v Užhorode, tieto práce zabezpečil napokon stavebný podnikateľ Koloman Graubert zo Stariny. Všetky hroby z lesov však na cintorín prenesené neboli.

Uloženie kostí do krypty v roku 1933 a 1934

Nezachovala sa nám štatistika o počte exhumovaných ruských a rakúsko-uhorských vojakov na vojenský cintorín v Osadnom. Zachovali sa nám však počty padlých vojakov, ktorých ostatky boli uložené do krypty – kostnice pod chrámom. Jeho architektúra bola riešená tak, že pod oltárnou časťou chrámu sa nachádza miestnosť s hrobom vojakov o rozmeroch 1,5 m x 4 m a hĺbke 7 m (údajne až 11m). Podľa záznamov z vojenských archívov bolo v roku 1933 exhumovaných 931 vojakov z vojenských cintorínov z Osadného, Nižnej a Vyšnej Jablonky a ostatky 94 vojakov exhumovaných v dňoch 13. – 17. novembra 1933 z roztrúsených hrobov z lokality chotára na Skórach (Pod kozím vrchom, Zadné Skóry, Poľana a Kozí Ortáš). Ich ostatky boli v roku 1933 uložené do jamy v krypte. Uloženie 1 025 ruských a rakúsko-uhorských vojakov pripomína tabuľa v češtine a ruštine umiestnená pri krypte s textom: „ZDE V PÁNU ODPOČÍVÁ 1025 VOJÍNU PADLÝCH VE SVĚTOVÉ VALCE 1914 – 1915. ZNÁMYCH PODLE JMEN 23. NEZNÁMYCH 1002. ČEST BUDIŽ JEJICH PAMÁTCE.“ V roku 1933 bolo známych 23 mien pochovaných vojakov, v súčasnosti poznáme už 61 mien pochovaných vojakov. Ostatky ďalších 1 473 exhumovaných ruských a rakúsko-uhorských vojakov z cintorínov v Osadnom, Nižnej a Vyšnej Jablonky boli uložené do dvoch šácht na súčasnom miestnom cintoríne v blízkosti uniatského chrámu.

Kosti do krypty nosili aj miestni

Aj miestni obyvatelia sa na exhumácii podieľali, čo potvrdil aj donedávna žijúci Osadňan – Štefan Kimak, ktorý nám osobne rozprával, ako spolu s ďalšími ľuďmi tieto kosti v lesoch zbieral a že skutočne od niektorých kostí odpadávalo telo. „Všetci sa báli, že hneď pozomierajú, lebo sme to robili holými rukami, no ja žijem dodnes“ – povedal. Zomrel ako 92 ročný.

Na kryptu sa zabudlo na vyše 60 rokov

Ako roky plynuli, na kryptu sa začalo zabúdať a keďže sa nachádzala pod chrámom a hrob bol zabetónovaný, z miestnosti sa stal sklad. Za duchovného Mikuláša Petrovku o kryptu začali mať záujem rôzni turisti a ochranárske organizácie. V spolupráci so Spolkom priateľov Východných Karpát sa mu podarilo kryptu verejnosti sprístupniť a otvoriť časť hrobu, takže turisti už mohli nahliadnuť, čo sa v nej nachádza. Podarilo sa mu taktiež získať aj financie, za ktoré boli zakúpené plastové dvere.

Rekonštrukcia krypty

Krypta však bola zničená vlhkosťou a dokonca hrozilo, že sa zrúti jej strop. V roku 2002 bol do Osadného ustanovený duchovný Peter Soroka a začal písať na rôzne inštitúcie, ktoré sa buď neozvali alebo dali odmietavú odpoveď. Preto napísal na Veľvyslanectvo Ruskej federácie do Bratislavy, z ktorého po krátkom čase dostal odpoveď. V januári 2003 Osadné navštívil prvý tajomník Ruského Veľvyslanectva Oleg Semenov, ktorý prisľúbil v priebehu niekoľkých rokov financovať opravu krypty. V tom istom roku sa v spolupráci s firmou Lenik a dvomi zamestnancami v rámci verejnoprospešných prác začala krypta opravovať. Do konca roka 2003 sa podarilo opraviť prakticky celý jej interiér (izolácia a oprava podlahy, stien, stropu, zavedenie elektrického vedenia atď). V roku 2004 sa v práci pokračovalo vybudovaním prístrešku na vhodný vstup a taktiež sa vykonalo odvodnenie okolo chrámu.

Posviacka kríža v roku 2004 a krypty v roku 2005

Pred kryptou bol postavený kríž, ktorý prišiel 5. septembra 2004 posvätiť najvyšší predstaviteľ Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, blaženejší metropolita Nikolaj. Na posviacke sa zúčastnili aj hostia z Ruského veľvyslanectva. V roku 2005 boli urobené ešte dokončovacie práce a vybudované chodníky ku krypte. Posviacku krypty vykonal preosvätený Ján, biskup michalovský 17. júla 2005 za účasti vzácnych hostí a zástupcov kancelárie prezidenta SR, ministerstva kultúry SR, parlamentu SR, armády SR, viacerých veľvyslanectiev a vyše 500 veriacich. Veľkým vyznamenaním bol ďakovný list od ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova, ktorý v ňom ďakuje správcovi a veriacim PCO Osadné za starostlivosť a prácu pri rekonštrukcii krypty. Pozdravný list prítomným na slávnosti poslal aj prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý sa síce slávnosti osobne nezúčastnil, ale neskôr sa s miestnym duchovným osobne stretol.

Celkovo venovalo Veľvyslanectvo Ruskej federácie na opravu krypty 1,3 mil. Sk (43 152 €). O 5 rokov neskôr, 24. júna 2010, kryptu v Osadnom navštívil veľvyslanec Ruskej federácie v SR Pavel Kuznecov v doprovode honorárneho konzula Ruskej federácie v SR Ladislava Štefka.

Vďaka pomoci poslancov z Európskeho parlamentu a pánovi Ottovi Jausovi sa podarilo na kryptu získať aj 2000 € od Rakúskeho čierneho kríža z Viedne, nakoľko sú tu pochovaní aj vojaci Rakúsko-uhorskej armády.

Krypta dnes

Od posviacky krypty ju začalo navštevovať veľa turistov a bola spropagovaná aj v mnohých médiách. Vďaka nej sa o obci dozvedel režisér dokumentárnych filmov Marko Škop a natočil o nej film s názvom „Osadné.“ Jeho hlavnými hrdinami je miestny starosta a pravoslávny duchovný. Dokument mal veľký úspech a tak sa krypta dostala do povedomia širokej verejnosti na celom svete. Preto ju dnes navštevuje mnoho turistov. V okolí sú aj nádherné hory s unikátnym prírodným bohatstvom, takže sa do tohto regiónu oplatí prísť kvôli viacerým zaujímavostiam.

Otváracie Hodiny

Pondelok

-

Utorok

-

Streda

-

Štvrtok

-

Piatok

-

Sobota

-

Nedeľa

-

Otvorené nonstop

Naplánuj moju cestu

Výpis pohľadávok

Vzor fontu použitého textu

Položka už bola vyžiadaná
Kliknutím na tlačidlo zobrazíte mapu.

Napísať recenziu

Price
Location
Staff
Services
Food
Publikujem...
Vaše hodnotenie bolo úspešne odoslané
Prosím vyplňte všetky polia
Captcha check failed