Podlavické výmole

Podlavické výmole sú ukážkou rozsiahlej erózii pôdy po premene lesa na poľnohospodárske pozemky v 17. a 18. stor. a príkladom úspešného zalesnenia zdevastovanej plochy. Po odlesnení strmých svahoch vznikli pastviny preťažované dobytkom a ovcami. Vplyvom erózie sa na mnohých miestach obnažila materská hornina a miestami odoberal dolomitický substrát pre tajovské huty. Banskobystrický hlavný súdny nariadil (1895) bývalým podlavickým urbarialistom spustnuté plochy (46 ha) zalesniť. Začali jamkovou sadbou agáta, borovice a smrekovca bez upevňovania pôdy (1896). Do roku 1901 zalesnilo 34 ha, okrem najpoškodenejšej časti v hone Machutovo, severne od Podlavíc – „Podlavických výmoľov“. Lesný inšpektorát preto požiadal Kultúrno-meračský úrad v BB o vypracovanie projektu na viazanie a zalesnenie pozemkov. Tie prešli do vlastníctva eráru (1902) a začala sa s budovaním plôtikových terás, respektíve prútených stupňov – dubové koly vbité do zeme s výpletom z prútia vŕby, liesky, buka. K plôtikom sa nakopávala a navážala zemina a vysádzali sa sadenice jedle, vŕby, jelše, javora. Práce trvali do r. 1908, no pre extrémne nízku príjmavosť náklady na zalesnenie prevyšovali základnú hodnotu pozemku stonásobne. Plochy sa nakoniec podarilo zalesniť, erózia bola zastavená a dnes tu rastie ochranný les z borovice čiernej a lesnej, v podraste s agátom, javorom, bukom. Podlavické výmole sú externou expozíciou Významného lesníckeho miesta Lesnícky skanzen.