Prievidza

Prievidzu v strede hornonitrianskeho údolia obklopujú kopce a pohoria. Mesto často považujú za východiskový bod k susedným Bojniciam, ale má aj vlastné historické pamiatky. Súčasťou štvorcového námestia je nezvyčajné súsošie ženskej postavy s puškou. Tento pamätník odboja z rokov 1946 až 1951 je dielom architekta Štefana Lukačoviča a sochára Rudolfa Pribiša, pričom silne kontrastuje s tradičnejším trojičným stĺpom, ktorý stojí severnejšie.

Neďaleko námestia je gotický Kostol sv. Bartolomeja zo 14. storočia so zachovalou rebrovou klenbou z obdobia okolo roku 1400. Klasický nenápadný interiér prišiel o pôvodné zariadenie a výzdobu pri požiari v roku 1678. Jeho najvzácnejším mobiliárom je monštrancia Jána Korvína.

Výzdoba tohto kostola ostro kontrastuje s Kostolom svätej Trojice, ktorý spravujú piaristi a ktorý leží len o pár ulíc ďalej. Piaristický kostol s detailnými stropnými freskami a s honosným oltárom s mnohými jemne tvarovanými anjelmi ma charakteristické románske a gotické prvky. Mozaika svetla zo zelených a modrých vitráží medzi anjelmi presvecuje priečelie kostola mystickou žiarou. Kostol je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe s unikátnou výzdobou a mobiliárom.

Prievidzské sgrafitá sú najvýznamnejšia a najrozsiahlejšia pamätihodnosť mesta – sídlisko Píly postavené po roku 1950 pre banícke rodiny v štýle SORELA. Obytný súbor je vzácny aj vďaka sgrafitám, ktoré krášlia priečelia domov. Ich autormi sú mnohí významní výtvarní umelci.