Župný dom

Na bohatú minulosť budovy ešte i dnes poukazujú viaceré znaky svedčiace o pôsobení Zvolenskej stolice v objekte. Napríklad na fasáde budovy, na tympanóne sa nachádza jej erb znázorňujúci vrchy so skalami, jedľami a riekou Hron, ktorý je nesený dvoma anjelmi. Vo výzdobe fasády je taktiež zakomponovaná skratka ZV znamenajúca Zólyom vármegye.

Medzi dominanty budovy, ktoré vznikli ešte v 18. storočí a sú zachované dodnes patrí reprezentačné schodisko a centrálna rokovacia sála (palatinum) na poschodí východného krídla. Sála orientovaná do Lazovnej ulice v minulosti slúžila ako zasadacia sieň Župného domu, kde zaznelo nejedno vystúpenie významnej osobnosti slovenského politického a kultúrneho života. Tak tomu bolo napríklad aj v roku 1849, keď tu  vystúpil Ľudovít Štúr s prejavom za slobodu a práva slovenského národa. Dnes sa sála využíva na rôzne kultúrne a reprezentačné podujatia, či konferencie.

O význačnosti objektu svedčí aj skutočnosť, že Uhorská spoločnosť lekárov a prírodovedcov si ho zvolila v roku 1842 za miesto svojho zhromaždenia, pričom počas neho bolo v jeho priestoroch zriadené dočasné múzeum. Maliar Dominik Skutecký v objekte vystavoval svoje obrazy predtým ako boli inštalované na výstavách v Budapešti, Viedni, Mníchove, v Londýne, Paríži či Ríme. Spisovateľka Terézia Vansová navštívila župný archív pri zbieraní podkladov pre svoj historický román Kliatba, v ktorom následne opisu Župného domu venovala aj niekoľko riadkov:

„V ten čas mal župný dom dve brány. Pravdepodobne tou prvou vchádzalo sa priamo do oddelenia, kde sú kancelárie, ako i k schodom, ktoré viedli do veľkej radnej siene a do rozličných úradov. Druhá brána viedla do rozsiahleho dvora, tu iste bývali koniarne a ciene pre koče pánov, ktorí tu bývali, alebo sa tu len istý čas zdržiavali. V župnom dome je aj kaplnka, kde sa za onoho času páni pred voľbami schádzali, aby si vyprosili „dar Ducha svätého a rozumu dobrého“ pre konanie prác, ktoré práve mali pred sebou. V tomto župnom dome je aj stoličný archív, umiestený i chránený vo vnútornom dvore. Okolo na prízemí i na poschodí, sú úradné miestnosti. Župný dom mal i svoje žaláre, v tých sú pravdepodobne dnes pivnice, práčovne, drevárne a iné nevinné miestnosti.Župan mal tu svoje, na ten čas, nádherné bývanie, z ktorého mohol bezprostredne vojsť do zasadacej dvorany“

V súčasnosti je budova Župného domu   pôsobiskom Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, ktorá ponúka  pre záujemcov o dejiny budovy novú službu – komentované prehliadky priestorov s názvom Župný dom a jeho genius loci.

Cieľom turistických exkurzií je predstaviť verejnosti bývalý Župný dom z architektonicko-historického pohľadu. Návštevníci sa v úvode stručne oboznámia s dejinami mesta Banská Bystrica a Lazovnej ulice. Následne sa dozvedia viac o vzniku budovy, architektonických zvláštnostiach, a o tom čo sa kedysi v jednotlivých priestoroch nachádzalo. Počas exkurzie si návštevníci môžu aj vďaka rôznym dobovým ukážkam vychutnávať charakteristickú atmosféru miesta.

LITERÁRNE A HUDOBNÉ MÚZEUM

Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici zriadil Okresný národný výbor v Banskej Bystrici 1. marca 1969 s perspektívnym umiestnením múzea v budove, v ktorej žil, pracoval a zomrel spisovateľ Ján Botto, na Lazovnej ulici č. 11. V roku 2001 bolo múzeum zlúčené so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici a v súčasnosti je začlenené ako organizačný útvar Štátnej vedeckej knižnice.

Múzeum sa zameriava na dokumentáciu literárnej a hudobnej kultúry banskobystrického regiónu, ku ktorému sa viažu významné osobnosti slovenskej národnej kultúry a umenia: polyhistor 18. storočia Matej Bel, v Nemecku pôsobiaci hudobný skladateľ obdobia baroka Ján Francisci a staviteľ nástrojov Michal Búľovský (Bulyowsky), predstavitelia slovenskej literatúry a hudby 19. storočia Ján Chalupka, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto a Ján Levoslav Bella, spisovatelia 20. storočia Terézia Vansová, Jozef-Gregor Tajovský, Ľudo Mistrík-Ondrejov, František Švantner, Peter Karvaš, Mikuláš Kováč, Štefan Žáry, literárny vedec Alexander Matuška, skladateľ Viliam Figuš-Bystrý, Ján Cikker, Andrej Očenáš, Šimon Jurovský, Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina a mnohí ďalší.

Múzeum zbiera a zachováva pamiatky dokumentujúce nielen literárne osobnosti, ale aj divadelné a hudobné súbory, spolky, tlačiarov a významné podujatia a udalosti. V zbierkovom fonde múzea sú staré a vzácne tlače, plagáty, bulletiny, archívne dokumenty, literárne a hudobné rukopisy, fotografie, výtvarné diela, zbierky z oblasti divadelníctva, ľudové a klasické hudobné nástroje a vecné pamiatky.

Pre návštevníkov je pripravených 5 expozícií:
– 3 expozície v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici (ďalej ŠVK):

  • Múzeum – domov múz,
  • Bábkarský salón,
  • Ľudové hudobné nástroje na Slovensku;

– Pamätný dom J. G. Tajovského v Tajove;
– Pamätná izbu Pavla Tonkoviča v Podkoniciach.

Otváracie Hodiny

Pondelok

10:00 - 16:00

Utorok

10:00 - 16:00

Streda

10:00 - 18:00

Štvrtok

10:00 - 16:00

Piatok

10:00 - 16:00

Sobota

-

Nedeľa

-

Adresa

Naša adresa:

Banská Bystrica, Lazovná 9

GPS:

48.73731785427199, 19.144034030575085

Plan My Route

Výpis pohľadávok

Vzor fontu použitého textu

Položka už bola vyžiadaná
Kliknutím na tlačidlo zobrazíte mapu.

Napísať recenziu

Price
Location
Staff
Services
Food
Publikujem...
Vaše hodnotenie bolo úspešne odoslané
Prosím vyplňte všetky polia
Captcha check failed