Vodná stavba Zemplínska Šírava

Zemplínska šírava v minulosti nazývaná Zemplínska sĺňava bola postavená v rokoch 1961 – 1965
Primárnym účelom priehrady mala byť ochrana pred záplavami a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, pričom s rekreáciou sa pôvodne rátalo len okrajovo.
Súčasťou priehrady je aj suchá nádrž (tzv. polder) Beša. Šírava slúži na rekreačné účely, plavbu, ochranu pred povodňami, zavlažovanie Východoslovenskej nížiny a ako vodný zdroj pre priemysel (tepelná elektráreň Vojany).
Východná časť priehrady medzi obcami Kusín, Hnojné a Jovsa zarastá tŕstím, čo vyhovuje vodnému vtáctvu. Táto oblasť je vyhradená ornitológom ako chránená študijná plocha, vznikol tu chránený areál (pozri: CHA Zemplínska šírava) vyhlásený v roku 1968 na výmere 622 ha, ktorého účelom je ochrana ornitologickej lokality vo východnej časti umelej vodnej nádrže, so zaznamenaným výskytom 149 vtáčich foriem, z toho 37 vzácnych.
Pred výstavbou vodnej nádrže sa na jej ploche nenachádzala nijaká obec. Priestor medzi budúcimi rekreačnými strediskami Hôrka a Medvedia hora využila v roku 1939 nemecká Luftwaffe na výstavbu provizórneho letiska bez spevnenej pristávacej dráhy. Letisko bolo využívané pri útoku na Poľsko v začiatkoch druhej svetovej vojny.