Vysoká pec na Troch Vodách

Vysoká pec vznikla pre potreby spracovania železnej rudy z lokality za Veprom – Červená jama pri obci Osrblie. V roku 1795 ju začal stavať súkromný podnik Tažiarstvo Tri Vody, ktorý založili banskobystrickí mešťania. Palivo do tejto pece (drevené uhlie) sa vyrábalo z dreva okolitých lesov. Dúchadlo poháňala sila vody horských potokov z dolín Hámorná a Prostredná. Vysoká pec produkovala surové železo, ktorého časť putovala do erárnych hrončianskych zlievarní a menšia časť sa používala na odlievanie liatinových výrobkov do foriem priamo z pece. V roku 1835 podnik odkúpil spišský podnikateľ Daniel Prihradný a podnik, bane i železná huta sa stali súčasťou železiarskeho komplexu Tri Vody–Bujakovo. V roku 1846 sa vyrobilo vo vysokej peci 483 ton surového železa a 201 ton liatiny. V rokoch 1867 až 1868 celý komplex zmodernizovali, prestavali na vyššiu kapacitu a doplnili výkonnejším valcovým dúchadlom. V dôsledku hlbokej hospodárskej krízy v Uhorsku bola v nej roku 1872 zastavená výroba. Vysoká pec na Troch vodách postupne chátrala a menila sa na ruinu. V roku 1974 ju čiastočne zrekonštruovali a vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Železiarne v roku 1882 vyhoreli a neskôr boli pri výstavbe úzkokoľajnej železnice ich zvyšky odstránené. Časť pece sa našťastie zachovala a jej 8,5 m vysoký plášť zakonzervovali, neskôr bola v roku 1974 zrekonštruovaná a tvorí časť externej expozície Významného lesnícke miesta Lesnícky skanzen.