Architektonické záujmy

Park kultúry a oddychu (PKO) Prešov je kultúrna organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Prešov, ktorého poslaním je zabezpečovať kultúrno-osvetovú činnosť, najmä umožňovať občanom oddych, spoločenskú zábavu, vzdelávanie, usporadúvať vystúpenia profesionálnych a amatérskych umelcov a zoskupení, telovýchovné a športové podujatia, súťaže, prehliadky a festivaly. Túto svoju činnosť PKO napĺňa v budove Čierneho orla, ktorá je zároveň aj sídlom inštitúcie, v objekte kina Scala a Záhradnom kine, v objekte Caraffovej väznice, ktoré slúži ako mestská galéria, ako aj v 5 kultúrnych zariadeniach na sídliskách (Centrum, Družba, Solivar, Šváby, Exnárova).

Andrássyho obrazáreň Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí dal postaviť v rokoch 1908-1909 Dionýz Andrássy, vtedajší majiteľ krásnohorského panstva, podľa projektu Dr. Rudolfa Hültla s cieľom umiestniť svoju hodnotnú zbierku výtvarného umenia. Pôdorys jednopodlažnej centrálnej stavby má tvar gréckeho kríža. Priestory sú umiestnené medzi ramenami kríža, pričom jadrom je veľká výstavná miestnosť so sklenenou strechou a skleneným kazetovým stropom. Na severnej fasáde bohato členenej stavby sa nachádza farebný majolikový reliéf, znázorňujúci madonu na tróne, obklopenú sv. Františkom z Assisi, Urbanom, Dominikom a Jurajom. Expozícia obrazárne bola otvorená v roku 1909 s výtvarnými dielami nemeckých a francúzskych umelcov zo súkromnej zbierky Dionýza Andrássyho. Počas II. svetovej vojny bol objekt značne poškodený a začal chátrať. Po malej úprave sa využíval pre bytové účely, neskôr pre klubovú činnosť, knižnicu a ako sklad. Banícke múzeum v Rožňave získalo objekt v roku 1967. Po dokončení komplexnej pamiatkovej obnovy v roku 1975 sa suterénne priestory využívali ako múzejný depozitár a v rokoch 1978-1989 bola v budove inštalovaná aj expozícia Ľudovej umeleckej tvorby Gemera. V máji 1990 bolo objektu prinavrátené pôvodné poslanie a bola v ňom zriadená expozícia výtvarných diel. V súčasnosti Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí poskytuje priestor pre sezónne výstavy. Mimo hlavnej turistickej sezóny (október – […]

Galéria Galéria sídli v meštianskom dome, ktorého jadro vzniklo pravdepodobne na konci 15. storočia Konajú sa tu výstavy, tvorivé dielne, múzejno-pedagogické hodiny, besedy, prezentácie vlastných a prevzatých výstav výtvarného umenia.   Námestie baníkov 25, 048 01 Rožňava tel.: 058/732 30 41   Otváracie hodiny a vstupné: Pondelok – Piatok 9:00 – 12:00 13:00 – 17:00   Vstupné: Dospelí/Žiaci, študenti, dôchodcovia, ZŤP 1,20 €/ 0,60 € Rodinná vstupenka (2+2): 2,50 €

Židovské suburbium  je jednou z najhodnotnejších pamiatok židovského kultúrneho dedičstva v strednej Európe. Jedinečný urbanistický komplex z 19. storočia pozostáva zo synagógy, rituálnych kúpeľov (mikve), budovy zhromaždenia (bet midraš) a hospodárskej časti. Kedysi bol jeho súčasťou aj rituálny kóšer bitúnok. Suburbium leží mimo mestského opevnenia, pretože židia mali po stáročia zakázané obývať slobodné kráľovské mestá, medzi ktoré patril aj Bardejov. Spoločne s historickým jadrom mesta bol komplex Židovského suburbia v roku 2000 zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Rozvinutú meštiansku kultúru v Bardejove vytváralo kedysi mnohonárodnostné etnikum, preto je táto pamiatka neoddeliteľnou súčasťou zápisu. V roku 2014 bol v susedstve komplexu odhalený unikátny pamätník holokaustu s menami viac ako 3000 obetí zoradených podľa rodín. Pamätná záhrada je miestom symbolického posledného odpočinku bardejovských židov, ako aj vyrovnania sa obyvateľov mesta s vlastnou minulosťou.

Štátne divadlo Košice je kultúrno-umeleckou inštitúciou, ktorej hlavnou činnosťou je tvorba propagácia dramatických, hudobných, koncertných a tanečných diel. Pozostáva z troch umeleckých súborov baletu, činohry a opery. Hrá na dvoch scénach v Historickej budove a Malej scéne, ktorá sa nachádza v neďalekej secesnej budove. Historická budova divadla bola otvorená v roku 1899, a je adekvátnym reprezentantom veľkej tradície divadelníctva v Košiciach. Je významnou kultúrnou pamiatkou a dôležitou dominantou historického jadra mesta Košice. Autorom divadla je Adolf Lang. Jeden  z najnadanejších európskych architektov 19. storočia. Divadlo je postavené v štýle eklektizmu s prvkami neobaroku a secesie. Právom je považovaná za architektonický klenot uznávaný a obdivovaný odborníkmi celej Európy. Exteriér divadla je pýchou mesta, interiér zas poskytuje divákom atmosféru tepla, lesku a luxusu. V tejto architektúre sa v perfektnej symbióze stretáva funkčnosť a účelovosť s architektonickou krásou.  

ŠTÁTNY KOMORNÝ ORCHESTER ŽILINA (v zahraničí používa oficiálny názov SLOVAK SINFONIETTA) vznikol roku 1974 ako jediný orchester „mozartovského typu“ na Slovensku. Odvtedy si získal významné postavenie nielen na Slovensku a v Čechách, ale v krátkom čase sa mu podarilo dosiahnuť vynikajúce renomé aj v zahraničí. Orchester má 34 členov, prevažne absolventov hudobných akadémií v Bratislave, Prahe, Brne a Konzervatória v Žiline. Kvalita hráčov, skúsenosti i majstrovstvo prvého šéfdirigenta Eduarda Fischera (1930-1993) umožnili rýchly umelecký rast orchestra. Jeho ďalšími šéfdirigentmi boli Jan Valta, Leoš Svárovský a Oliver Dohnányi a Simon Chalk. Roku 1977 získal orchester medzinárodné uznanie, keď sa stal festivalovým orchestrom Salzburger Festspiele. Zakrátko dostal pozvanie na Pražskú jar a potom nasledovali úspešné koncerty na mnohých festivaloch v celej Európe (Wiener Festwochen, Frühling Festival a Haydn Festival vo Viedni, Sofijské hudobné týždne, Festa Musica Pro v Assisi, Katalánsky festival, Festival El Djem v Tunise, Festival de Bonaguil vo Francúzsku, Hudba v starom Krakowe, Jarný festival Budapešť, Bratislavské hudobné slávnosti, Melos Etos v Bratislave, Janáčkov máj, Mozartfest Schwetzingen, Festival slovanskej hudby na Cypre, Schleswig-Holstein Festival, Festival de Manaus v Brazílii, Flámsky festival v Belgicku, Aspekte Salzburg, Johann Strauss Festival vo Viedni, Bodensee Festival v Švajčiarsku, Medzinárodný hudobný festival v Ankare, Slovinské […]

Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov gróf Lampert. Benediktínov vystriedali niekedy medzi rokmi 1179 – 1181 premonštráti. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.

Katedrála sv. Alžbety je gotická katedrála v Košiciach. Je najväčším slovenským kostolom a jedným z najvýchodnejších gotických katedrál v Európe. Záznam o existencii Kassy z roku 1230 súvisí s existenciou farského kostola.