Architektonické záujmy

Matejov dom je jednou z troch expozícií Stredoslovenského múzea. V banskobystrickom hradnom areáli stojí od roku 1479. Svoje meno nesie na počesť uhorského kráľa Mateja Korvína a na priečelí domu je dnes popri mestskom znaku umiestnený aj erb kráľa Mateja a jeho manželky Beatrix. V súčasnosti sa na troch poschodiach Matejovho domu nachádza výnimočná a nadčasová expozícia História mesta Banská Bystrica. Matejov dom je v súčasnosti z dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie pre verejnosť ZATVORENÝ. V 80. rokoch 19. storočia sa v Banskej Bystrici objavili snahy o zriadenie prvého mestského múzea, ktoré aj napokon vzniklo 12. júla 1889. Mesto vybralo za najvhodnejšiu budovu majestátny Matejov dom, ktorý sa týči v hradnom komplexe už od 15. storočia. Po viacročných prípravách bol v rokoch 1907 – 1909 dom zrekonštruovaný a 17. októbra 1909 bola slávnostne otvorená prvá muzeálna expozícia. 17. októbra 2009, presne 100 rokov od otvorenia prvej expozície, Stredoslovenské múzeum otvorilo v priestoroch Matejovho domu pre verejnosť novú expozíciu venovanú histórii mesta Banská Bystrica umiestnenú na troch poschodiach domu, ktorého súčasťou je i historická Banícka bašta.

Thurzov dom je jednou z troch expozícii Stredoslovenského múzea (SSM) v Banskej Bystrici.

BAŠTA sa nachádza v pamiatkovej rezervácii Štiavnické Bane, ktorá je od roku 1993 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je posledná zachovaná kruhová bašta z pôvodnej zostavy protitureckého opevnenia. V súčastnosti je využívaná aj ako múzeum, venované Maximiliánovi Hellovi, rodákovi zo Štiavnických Baní. Svetovú slávu mu prinieslo pozorovanie prechodu Venuše popred slnečný disk, podľa ktorého ako prvý na svete vyrátal presnú vzdialenosť Zeme od Slnka.  

Historický viadukt nachádzajúci sa v peknom prírodnom prostredí medzi Koprášom a Mníšanmi (miestne časti obce Magnezitovce) je jednou z cenných technických pamiatok tzv. Gemerských spojok. Gemerské spojky boli komplexom železničných tratí, ktoré mali nahradiť staré železničné spojenia prerušené núteným odstúpením veľkej časti Slovenska Maďarsku pred druhou svetovou vojnou. V dôsledku neskoršieho navrátenia týchto území neboli dostavané a nikdy nimi nechodili vlaky. Klenutý Koprášsky viadukt dlhý 120 a vysoký 36 metrov je krásne vkomponovaný do krajiny a nápadne pripomína omnoho známejší Chmarošský viadukt pri Telgárte. Keďže po ňom nepremávajú nijaké dopravné prostriedky, je vhodný na prechádzky či cyklotúry. Most je prístupný z obce Magnezitovce a jeho návštevu možno spojiť s prechodom neďalekého Koprášskeho a Slavošovského tunela, ktoré ležia na tej istej nedostavanej železničnej trase.

Schaubmarov mlyn je súčasťou Slovenskej národnej galérie. Ide o jediný zachovalý potočný mlyn na Slovensku s funkčnou mlynskou technológiou. Nájdete tu expozíciu mlynárstva a galériu výtvarného umenia, v ktorej dostáva priestor najmä moderné a súčasné umenie a dizajn. V mlyne sa venujeme nielen uchovávaniu kultúrneho dedičstva a prezentácii výtvarného umenia. Organizujeme aj množstvo sprievodných podujatí, ktoré súvisia s vizuálnym umením, prírodou a životným prostredím, remeslami a jedlom. Počas roka sa môžete zapojiť do workshopov, zúčastniť sa komentovaných prehliadok, koncertov, navštíviť trhy a ďalšie podujatia pre odbornú aj širšiu verejnosť. Súčasťou areálu Schaubmarovho mlyna je i ovocný sad, ktorý postupne revitalizujeme a plánujeme sprístupniť pre verejnosť. Po prehliadke mlynskej expozície a aktuálnej výstavy neobíďte ponuku pekných kníh o umení a prírode a rôznych drobností z našej dielne. Oddýchnuť si môžete pri káve a koláčiku, ktoré vám ponúkame v našej kaviarni. Stála expozícia: Mlynárska expozícia

Židovské suburbium  je jednou z najhodnotnejších pamiatok židovského kultúrneho dedičstva v strednej Európe. Jedinečný urbanistický komplex z 19. storočia pozostáva zo synagógy, rituálnych kúpeľov (mikve), budovy zhromaždenia (bet midraš) a hospodárskej časti. Kedysi bol jeho súčasťou aj rituálny kóšer bitúnok. Suburbium leží mimo mestského opevnenia, pretože židia mali po stáročia zakázané obývať slobodné kráľovské mestá, medzi ktoré patril aj Bardejov. Spoločne s historickým jadrom mesta bol komplex Židovského suburbia v roku 2000 zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Rozvinutú meštiansku kultúru v Bardejove vytváralo kedysi mnohonárodnostné etnikum, preto je táto pamiatka neoddeliteľnou súčasťou zápisu. V roku 2014 bol v susedstve komplexu odhalený unikátny pamätník holokaustu s menami viac ako 3000 obetí zoradených podľa rodín. Pamätná záhrada je miestom symbolického posledného odpočinku bardejovských židov, ako aj vyrovnania sa obyvateľov mesta s vlastnou minulosťou.

Štátna filharmónia Košice je profesionálna umelecká inštitúcia, ktorá plní nezastupiteľnú úlohu v rozvíjaní a udržiavaní koncertného umenia vo svojom regióne.

Slovenské národné múzeum – Múzeum slovenskej dediny je svojou rozlohou 15,5 ha najväčšie múzeum v prírode na Slovensku. Expozície prezentujú návštevníkom tradičné staviteľstvo a spôsob života na Slovensku v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia, a to z regiónov Orava, Liptov, Kysuce-Podjavorníky a Turiec. MSD usporadúva aj tradičné podujatia v rámci národopisného roka, ktoré prostredníctvom vystúpení folklórnych súborov, oživovaním tradícií, trhmi, jarmokmi či inými špecializovanými programami približujú návštevníkom život na dedinách v minulosti.

Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov gróf Lampert. Benediktínov vystriedali niekedy medzi rokmi 1179 – 1181 premonštráti. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.