Hrady

Hrad Uhrovec leží v odľahlej polohe Strážovských vrchov, 10 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou. Hoci je v ruinálnom stave viac ako 150 rokov, po architektonickej stránke k najhodnotnejším hradom Slovenska. Má zachovanú neskororománsku kaplnku a veže, rozsiahly renesančný palác s mnohými architektonickými detailami, krbmi, záchodmi, cisternami, ktoré sa na iných hradných zrúcaninách nezachovali. Viac informácií nájdete na stránke hradu dole v kontaktných údajoch.

Pomerne známa zrúcanina Hrušovského hradu sa nachádza na tiahlom skalnatom hrebeni tvoriacom súčasť východných výbežkov Tríbečského pohoria. Doterajšie poznatky o architektúre hradu sa začali kryštalizovať od vyhotovenia prieskumovej správy a grafickej dokumentácie J. Könyökim v roku 1887. … … O existencii hradu na konci 13. storočia nás nepriamo informuje údaj o ceste vedúcej popod „Horsov“ v klížskej listine z roku 1293, ktorá je falzum z obdobia okolo roku 1330. 4 Prvá zmienka o hrušovskom kastelánovi Ladislavovi z rodu Péčovcov pochádza až z roku 1316, keď ho pre zradu väznil a mučil Matúš Čák. Keďže ešte v roku 1308 bol v Matúšových službách, historici predpokladajú Čákovcov ako staviteľov hradu.5 K možnosti, že výstavba hradu v priebehu posledného dvadsaťročia 13. storočia mohla byť snáď iniciovaná Matúšovými mocenskými ambíciami, sa prikláňa časovo paralelný zánik blízkeho románskeho hradu na Michalovom vrchu. Oproti tomuto mal novovybudovaný hrad Hrušov svojou polohou nad horskou komunikáciou z Požitavia na horné Ponitrie priamejší kontakt s Požitavím, ktoré sa na prelome 13./14. storočia stalo súčasťou Matúšovej dŕžavy. Tento kontakt bol zabezpečený vizuálnym prepojením s požitavskými hradmi Gýmeš, Čierny hrad a asi aj s hrádkom v Topoľčiankach. ….. Viac informácií nájdete na web stránke OZ Leustach.Za poskytnuté informácie vďačíme kastelánovy hradu […]

Šarišský hrad patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Slovensku. Jeho celková zastavaná plocha prevyšuje 2,7 hektára. Je postavený na Šarišskom vrchu – kužeľovitom andezitovom 570 m vysokom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Poloha kopca v údolí rieky Torysy je predurčená na trvalé osídlenie.

Spišský hrad je unikátny. Vznikol na konci 12. a z 13. storočia. Už koncom 13. storočia mal hrad takmer dnešnú rozlohu. Prvá priama písomná zmienka o triede sa viaže k roku 1214. Patril kráľovským dynastiám Arpádovcov a Anjouovcov. V roku 1464 prešiel do rúk Imricha Zápoľského, dedičného spišského župana. Ten, spolu s bratom Štefanom, prestížny hrad z vojenskej pevnosti na gotické šľachtické sídlo. Zápoľskovci vlastnili hrad do roku 1528. V roku 1531 ho panovník daroval Alexiovi Thurzovi. Za Thurzovcov bol hrad prestavaný na pohodlnejšie renesančné panské sídlo. V roku 1636 prešiel hrad do rúk rodu rodu rodu romanu, ktorý vlastnil až do roku 1949. Aj oni prestavovali hrad podľa dobových potrieb a svojho vkusu. Postupne sa vysťahoval do okolitých kaštieľov a hrad slúžil ako sídlo vojenskej posádky. Spišský hrad bol v roku 1993 zapnutý do Svetového zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. V roku 2010 bol rozšírený o Levoču a dielo Majstra Pavla z Levoče.

Brekovský hrad bol stredoveký hrad, ktorého ruiny možno ľahko sledovať pri ceste medzi mestami Strážske a Humenné. Vidno ho už zďaleka. Nachádza sa na západnom okraji Humenských vrchov – súčasť Vihorlatských vrchov, nad obcou Brekov v nadmorskej výške 280 m n. m. Bol vybudovaný v stredoveku ako strážny hrad spolu s inými blízkymi hradmi – Jasenov, Vinné, Čičva. Z hradného vrchu je ďaleký kruhový výhľad. Hrad Brekov bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Od roku 2009 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu občianskym Združením na záchranu Brekovského hradu, ktoré je od roku 2009 členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.

Zborovský hrad,  známy aj ako Makovica  sa  achádza blízko obce Zborov v okrese Bardejov. Združenie na záchranu Zborovského hradu ho rekonštruuje už 10-ty rok. Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú zo začiatku 14. storočia. O kutacej činnosti svedčí aj listina z roku 1355. Kráľ Ľudovít I. udelil kastelánovi hradu Makovica (Zborovský hrad) privilégium na hľadanie zlata a striebra, alebo iných kovov. Majetkom Cudarovcov bol v rokoch 1364 – 1470. Po ich vymretí daroval kráľ Matej panstvo Rozgonyiovcom, ktorí tu sídlili do roku 1512. Po nich získal hrad rod Tárczayovcom, ktorým patril do roku 1548. Serédyovcom patril v rokoch 1548 – 1601. V roku 1601 hrad kúpili Rákociovci. Cisárske vojsko ho napadlo v období stavovských povstaní a v roku 1684 ho zbúralo. Stopu na ňom zanechali aj boje medzi Rusmi a Rakúšanmi počas 1. svetovej vojny.

Miesto bolo usadené od neolitu a opevnené od doby bronzovej a železnej, neskôr Kelti a Rimania. Útes (výška 212 metrov) je ideálnym miestom pre pevnosť vďaka svojej polohe na sútoku riek Dunaja a Moravy. Pevnosť sleduje dôležitú obchodnú cestu pozdĺž Dunaja, ako aj jednu pobočku Amber Road. Hrad stojí tesne na slovenskom území na hraniciach medzi Slovenskom a Rakúskom. Hranica prechádza zo západu na východ pozdĺž rieky Moravy a potom do Dunaja. Pred rokom 1989 prebehla železná opona medzi Východným blokom a Západom tesne pred hradom. Aj keď bol hrad otvorený pre verejnosť, oblasť okolo neho tvorila obmedzená vojenská zóna a bola silne opevnená strážnymi a ostnatými drôtmi. Po sametovej revolúcii bola oblasť demilitarizovaná. Najfotografovanejšou časťou hradu je malá strážna veža, známa ako Panenská veža. Oddeľuje sa od hlavného zámku a ohrozuje sa na osamotenej hornine a prináša nespočetné legendy o väzňoch milujúcich dcér, ktorí vyskočili na smrť. Vnútri hradu je rozľahlá krajina stien, schodiská, otvorené nádvoria a záhrady v rôznych stavoch havárie. Všetci sú však ľahko prístupní pokračujúcim reštaurovaním a archeologickým projektom, ktorý sa uskutočnil od okresu Devín, ktorý bol obnovený z nacistického Nemecka, ktorý ho pripojil krátko pred druhou svetovou vojnou.