Hrady

Šarišský hrad patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Slovensku. Jeho celková zastavaná plocha prevyšuje 2,7 hektára. Je postavený na Šarišskom vrchu – kužeľovitom andezitovom 570 m vysokom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Poloha kopca v údolí rieky Torysy je predurčená na trvalé osídlenie.

  Prevádzková doba počas letnej sezóny: Pondelok:            zatvorené Utorok – Piatok:    09:00 – 16:00 Sobota – Nedeľa   10:00 – 17:00 Počas zimnej sezóny (december – marec) sú správcovský objekt a vyhliadková veža na Kapušianskom hrade zatvorené. Pre organizované skupiny je možný výstup na vyhliadkovú vežu po dohode s Obecným úradom Kapušany (t.č. 051/7941 102).      Areál hradu je voľne prístupný.  

Obec Jasenov úspešne realizuje projekt záchrany Jasenovského hradu v spolupráci so Združením na záchranu Jasenovského hradu. Jasenovský hrad – národná kultúrna pamiatka (evidovaná pod číslom ÚZPF – 126/1) Zrúcaniny hradu Jasenov sa nachádzajú južne od mesta Humenné (4,5 km od centra) nad obcou Jasenov 1327 Jezenew, 1548 Jezenyew, 1808 Jeszenö, 1907-1913 Várjeszenö, 1920 Jasenov Počiatky výstavby hradu sú nejasné. Prvým známym majiteľom bol syn Peteňa z Bačkoviec už pred rokom 1316. Aj tento hrad sa medzi rokmi 1317 a 1327 stáva majetkom Drugethovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1644. V roku 1644 ho dobili a zničili vojská Juraja I. Rákocziho. Okrem Drugethovcov boli ďalšími majiteľmi hradu Barkócziovci, Tadeáš z Jasenova, Szirmayovci, gróf Van der Nath a Andrássyovci. Na podnet Gejzu Andrássyho bolo na začiatku 20. storočia niekoľko objektov zastrešených a zakonzervované hradobné múry a upravená vstupná časť. Úplné dokončenie týchto prác znemožnila prvá svetová vojna. Hrad sa preslávil falšovateľskou dielňou, ktorá razila falošné poľské groše a zlaté florény s menom Ľudovíta II. a Ferdinanda I. zo zliatiny striebra a mosadze v polovici 16. storočia. Všeobecné informácie Najstaršie jadro má trojuholníkový pôdorys tvorený obvodovým opevnením a štvorcovou vežou vedľa vstupnej brány. Palácová stavba bola situovaná do východnej časti hradu. Na […]

Zborovský hrad,  známy aj ako Makovica  sa  achádza blízko obce Zborov v okrese Bardejov. Združenie na záchranu Zborovského hradu ho rekonštruuje už 10-ty rok. Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú zo začiatku 14. storočia. O kutacej činnosti svedčí aj listina z roku 1355. Kráľ Ľudovít I. udelil kastelánovi hradu Makovica (Zborovský hrad) privilégium na hľadanie zlata a striebra, alebo iných kovov. Majetkom Cudarovcov bol v rokoch 1364 – 1470. Po ich vymretí daroval kráľ Matej panstvo Rozgonyiovcom, ktorí tu sídlili do roku 1512. Po nich získal hrad rod Tárczayovcom, ktorým patril do roku 1548. Serédyovcom patril v rokoch 1548 – 1601. V roku 1601 hrad kúpili Rákociovci. Cisárske vojsko ho napadlo v období stavovských povstaní a v roku 1684 ho zbúralo. Stopu na ňom zanechali aj boje medzi Rusmi a Rakúšanmi počas 1. svetovej vojny.

Ruiny hradu Čabraď sa nachádzajú uprostred prírody nerušenej modernou civilizáciou, v srdci prírodnej rezervácie (https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cabra%C4%8F_(pr%C3%ADrodn%C3%A1_rezerv%C3%A1cia)) v katastri obce Čabradský Vrbovok v Krupinskom okrese. Počiatky hradu nie sú presne známe z dôvodu nedostatočných a nejasných prameňov, ale dá sa predpokladať, že vznikol v 13. stor., pravdepodobnejšie však v priebehu 14. stor. Za zánik hradu sa dá považovať rok 1812, keď ho jeho vtedajší majiteľ František Kohári dal podpáliť. Na ruine momentálne pôsobí neziskové občianske združenie Rondel, ktoré sa stará o jej zachovanie. Ruiny hradu sú voľne prístupné po celý rok.  http://www.rondel.sk/hrad/ako-sa-dostat-na-hrad/

Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov gróf Lampert. Benediktínov vystriedali niekedy medzi rokmi 1179 – 1181 premonštráti. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.