Pamiatky

Kamenná megalitická stavba s viac ako dvojmetrovým centrálnym menhirom sa nachádza nad B. Štiavnicou. Podľa autorov stavby má kamenný kruh slúžiť na harmonizáciu a dočerpanie vitálnej energie. Na zhotovenie bolo použitých päť veľkých kameňov z miestneho kameňolomu Šobov, Kamenný útvar pozostáva z jedného centrálneho kameňa a štyroch menších kamenných blokov, ktoré sú uložené kolmo do zeme v smere na všetky svetové strany. Použitý kameň je kremenec. Ilustračné fotografie z darcovských zbierok p.Maďar a p.Nagyovej. Za čo im ďakujeme.

Zvyšok kedysi rozľahlého komplexu kaštieľa s parkom dnes tvorí súčasť novodobej cestnej zástavby východnej časti obce. Výstavba kaštieľa, v dobových prameňoch nazývaného ako curia, sa spája s Pavlom IV. Forgáčom, ktorý po roku 1711 záložne získal Forgáčovcom dočasne odňaté hradné panstvo a v roku 1718 ho nadobudol do dedičného vlastníctva. Väčšina autorov historicko-miestopisnej a pamiatkovej literatúry kladie výstavbu kúrie do roku 1722. Tento rok je aj spolu s Pavlovými iniciálami P. IV. C. F. vyrytý do dosky oltárnej menzy (obetného stola) súkromnej kaplnky v kúrii. Pôvodne sa objekt nachádzal na východnom okraji zástavby niekdajšieho mestečka. Takto ho zachytáva aj rukopisná mapa 1. vojenského mapovania z rokov 1782-1784, na ktorej je zachytený tesne vedľa cesty v rámci rozsiahleho parku situovaného južne od komunikácie. Keďže dnešná podoba stavebného komplexu je výsledkom viacerých prestavieb, jeho pôvodnú podobu nám prezrádzajú len dobové plány z 18. storočia, uchovávané v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Podľa nich bola kúria navrhnutá ako jednokrídlová dvojpodlažná stavba s asymetricky situovaným prejazdom. Na prejazd bolo napojené dvojramenné schodisko vedúce na poschodie. Jednotlivé miestnosti oboch podlaží boli sprístupnené priebežnými chodbami, pričom v úrovni prízemia sa chodba otvárala smerom von vo forme arkádovej lodžie. Prízemné miestnosti vrátane lodžie majú zakreslené krížové klenby […]

História pravoslávneho chrámu v Osadnom je tesne spätá s okolnosťami okolo návratu obyvateľov obce k Pravoslávnej viere v roku 1926. Pri jej oficiálnom založení (v roku 1543) bolo rusínske obyvateľstvo vtedajších Telepoviec (názov Osadného do roku 1948) pravoslávnej viery a ešte v roku 1612 existuje zápis o tunajšom pravoslávnom duchovnom. V roku 1726 však miestny duchovný Simeon Rusčanský podpísal v Humennom úniu s Rímom, ktorá bola neskôr nesprávne nazvaná ako Gréckokatolícka cirkev. Presne od 200 rokov neskôr (v roku 1926) sa všetci obyvatelia Osadného svojimi podpismi v miestnej matrike vrátili k viere svojich predkov – Pravosláviu, ako to robili mnohé rusínske obce v širokom okolí. Stavba chrámu a krypty Veriaci si chceli si postaviť vlastný chrám, lebo v starom už bohoslužby vykonávať nemohli. Bolo to však v tom čase dosť zložité. Rodina Lenikova podarovala na stavbu chrámu pozemok, ale stavebné povolenie aj tak nedostali, lebo Pravoslávna cirkev ešte v Osadnom v tom čase nebola registrovaná. Podarilo sa to až v roku 1929 pod číslom 33.121/IV/1929 na Ministerstve školstva a národnej osvety. Obnoviteľ Pravoslávia otec Alexander Cuglevič sa dohodol s veriacim, že je potrebné pochovať padlých ruských a rakúsko-uhorských vojakov z Prvej svetovej vojny na dôstojnom mieste, pretože ich hroby boli […]

Galéria Galéria sídli v meštianskom dome, ktorého jadro vzniklo pravdepodobne na konci 15. storočia Konajú sa tu výstavy, tvorivé dielne, múzejno-pedagogické hodiny, besedy, prezentácie vlastných a prevzatých výstav výtvarného umenia.   Námestie baníkov 25, 048 01 Rožňava tel.: 058/732 30 41   Otváracie hodiny a vstupné: Pondelok – Piatok 9:00 – 12:00 13:00 – 17:00   Vstupné: Dospelí/Žiaci, študenti, dôchodcovia, ZŤP 1,20 €/ 0,60 € Rodinná vstupenka (2+2): 2,50 €

Areál Národnej kultúrnej pamiatky patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Ide o unikátny komplex technicko-technologických objektov na čerpanie a varenie soli pochádzajúci zo 17. storočia. Súčasťou areálu sú objekty GÁPEĽ, ČETERNE, VARŇA FRANTIŠEK, SKLAD SOLI A KLOPAČKA.

Hámor v centre mestečka Medzev, tzv. Tischlerov alebo aj niekdajší mestský hámor, je od roku 1967 vlastníctvom Technického múzea. Je to typ jednokladivového dvojohniskového hámra z druhej polovice 19. stor., budova je kombinovaná stavba z kameňa a dreva. Interiér je zariadený ako pôvodná hámornícka prevádzka, doplnený pracovnými nástrojmi hámorníkov zo zbierkového fondu STM. Prívod vody na koleso je dokladom jeho archaického charakteru. Hámor a jeho technické vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v registri ÚZPF pod č. 4380/1,2. Príležitostne je predvádzaná jeho funkčnosť.

Stredoveký zámok je v súčasnosti aj najbohatšou obrazárňou na Slovensku. Jeho priestory ponúkajú návštevníkom veľkú kolekciu starého umenia od 14. do 19. storočia. Siene prízemia a prvého poschodia sú výstavným priestorom s množstvom umeleckých druhov, tém aj štýlov. Na zámku nájdete expozície – Ikony na Slovensku, Gotické umenie a Európske maliarstvo 16. – 19. storočia.

Štátne divadlo Košice je kultúrno-umeleckou inštitúciou, ktorej hlavnou činnosťou je tvorba propagácia dramatických, hudobných, koncertných a tanečných diel. Pozostáva z troch umeleckých súborov baletu, činohry a opery. Hrá na dvoch scénach v Historickej budove a Malej scéne, ktorá sa nachádza v neďalekej secesnej budove. Historická budova divadla bola otvorená v roku 1899, a je adekvátnym reprezentantom veľkej tradície divadelníctva v Košiciach. Je významnou kultúrnou pamiatkou a dôležitou dominantou historického jadra mesta Košice. Autorom divadla je Adolf Lang. Jeden  z najnadanejších európskych architektov 19. storočia. Divadlo je postavené v štýle eklektizmu s prvkami neobaroku a secesie. Právom je považovaná za architektonický klenot uznávaný a obdivovaný odborníkmi celej Európy. Exteriér divadla je pýchou mesta, interiér zas poskytuje divákom atmosféru tepla, lesku a luxusu. V tejto architektúre sa v perfektnej symbióze stretáva funkčnosť a účelovosť s architektonickou krásou.  

ŠTÁTNY KOMORNÝ ORCHESTER ŽILINA (v zahraničí používa oficiálny názov SLOVAK SINFONIETTA) vznikol roku 1974 ako jediný orchester „mozartovského typu“ na Slovensku. Odvtedy si získal významné postavenie nielen na Slovensku a v Čechách, ale v krátkom čase sa mu podarilo dosiahnuť vynikajúce renomé aj v zahraničí. Orchester má 34 členov, prevažne absolventov hudobných akadémií v Bratislave, Prahe, Brne a Konzervatória v Žiline. Kvalita hráčov, skúsenosti i majstrovstvo prvého šéfdirigenta Eduarda Fischera (1930-1993) umožnili rýchly umelecký rast orchestra. Jeho ďalšími šéfdirigentmi boli Jan Valta, Leoš Svárovský a Oliver Dohnányi a Simon Chalk. Roku 1977 získal orchester medzinárodné uznanie, keď sa stal festivalovým orchestrom Salzburger Festspiele. Zakrátko dostal pozvanie na Pražskú jar a potom nasledovali úspešné koncerty na mnohých festivaloch v celej Európe (Wiener Festwochen, Frühling Festival a Haydn Festival vo Viedni, Sofijské hudobné týždne, Festa Musica Pro v Assisi, Katalánsky festival, Festival El Djem v Tunise, Festival de Bonaguil vo Francúzsku, Hudba v starom Krakowe, Jarný festival Budapešť, Bratislavské hudobné slávnosti, Melos Etos v Bratislave, Janáčkov máj, Mozartfest Schwetzingen, Festival slovanskej hudby na Cypre, Schleswig-Holstein Festival, Festival de Manaus v Brazílii, Flámsky festival v Belgicku, Aspekte Salzburg, Johann Strauss Festival vo Viedni, Bodensee Festival v Švajčiarsku, Medzinárodný hudobný festival v Ankare, Slovinské […]

Slovenské národné múzeum – Múzeum slovenskej dediny je svojou rozlohou 15,5 ha najväčšie múzeum v prírode na Slovensku. Expozície prezentujú návštevníkom tradičné staviteľstvo a spôsob života na Slovensku v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia, a to z regiónov Orava, Liptov, Kysuce-Podjavorníky a Turiec. MSD usporadúva aj tradičné podujatia v rámci národopisného roka, ktoré prostredníctvom vystúpení folklórnych súborov, oživovaním tradícií, trhmi, jarmokmi či inými špecializovanými programami približujú návštevníkom život na dedinách v minulosti.

Fontánu tvorí členitá vodná nádrž s barokovými prvkami a zaujímavá kompozícia piatich neoklasicistických sôch. V strede vodnej hladiny na kamennom vŕšku sa vypína postava Neptúna, ktorého postoj pripomína pózu charakteristickú pre rímskych cisárov. Súsošie dopĺňa päť menších sôch so zvieracími motívmi. Prvou je veľká ryba, ktorá sa ovíja Neptúnovi okolo nôh. V smere svetových strán sa na štyroch kamenných ostrovčekoch nachádzajú menšie sochy- žaba ktorá je na východe, had na severe, korytnačka na západe a krokodíl na juhu. Všetky tieto sladkovodné živočíchy chŕlia s ústnych otvorov vodu. Neoklasicistické súsošie dal začiatkom 19.st. postaviť židovský obchodník z Haliče. Bol to Marek Holländer ktorý žil v rokoch 1760 až 1849.Išlo o prejav vďačnosti za to, že mu mestská rada povolila usadiť sa a podnikať v meste, lebo až do reforiem Jozefa II ktoré trvali od roku 1780 až do roku 1790 nemohli v Prešove bývať nijaký židia. Neptúnová fontána patrí medzi najkrajšie umeleckohistorické pamiatky mesta. Po rekonštrukcii v 90.rokoch získala niekdajšiu krásu ktorou očarí nejedného turistu či návštevníka Prešova.

Múzeum Červený Kláštor (ďalej len „múzeum“) zriadil Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v zmysle Rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o zmene zriaďovacej listiny Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. 1859/2010-10/9033 zo dňa 23. júna 2010.

O strategický prielom Váhu cez Malú Fatru pri Strečne na severozápade Slovenska zviedla nemecká armáda a účastníci SNP prudké boje. Na počesť padlých hrdinov postavili na vŕšku Zvonica pamätník.