Žilina

O strategický prielom Váhu cez Malú Fatru pri Strečne na severozápade Slovenska zviedla nemecká armáda a účastníci SNP prudké boje. Na počesť padlých hrdinov postavili na vŕšku Zvonica pamätník.

Rodný dom Mikuláša Galandu bol 13. júla 1979 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Priestory domu boli Turčianskou galériou v Martine upravené na výstavné účely v roku 1987. Dňa 1. júla 2001 sa stal rodný dom Mikuláša Galandu vlastníctvom mesta Turčianske Teplice. Oficiálne otvorenie domu Mikuláša Galandu sa uskutočnilo 21. marca 2002 výstavou „Odkaz Mikuláša Galandu pre 20. storočie“. Dňa 24. septembra 2002 schválilo Mestské zastupiteľstvo zriaďovaciu listinu Galérie Mikuláša Galandu, ktorej základným poslaním je zhromažďovať, ochraňovať, vedecky a odborne zhodnocovať diela výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu s osobitným zreteľom na odkaz Mikuláša Galandu.  

Pre lepšiu orientáciu návštevníkov v Martine a jeho okolí zriadilo mesto v roku 2003 Turistickú informačnú kanceláriu (TIK), pričom od 1.januára 2006 pôsobila ako samostatná príspevková organizácia mesta Martin. Od 1. septembra 2011 je kancelária súčasťou Oddelenia strategického rozvoja a zahraničných vzťahov mesta Martin a pôsobí v nových priestoroch v budove Centra voľného času Kamarát na ulici A.Kmeťa 22.

Slovenské národné múzeum – Múzeum slovenskej dediny je svojou rozlohou 15,5 ha najväčšie múzeum v prírode na Slovensku. Expozície prezentujú návštevníkom tradičné staviteľstvo a spôsob života na Slovensku v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia, a to z regiónov Orava, Liptov, Kysuce-Podjavorníky a Turiec. MSD usporadúva aj tradičné podujatia v rámci národopisného roka, ktoré prostredníctvom vystúpení folklórnych súborov, oživovaním tradícií, trhmi, jarmokmi či inými špecializovanými programami približujú návštevníkom život na dedinách v minulosti.

Aj Malá Fatra patrí medzi pohoria, v ktorých si môžete vyskúšať svoje schopnosti a odvahu na zaistenom turistickom chodníku v náročnom teréne, pre ktorý sa vžil názov ferrata. Ide o jednosmerný chodník zasadený do kaňonu Pivovarského potoka, ku ktorému sa dostanete priamo z Martina – Strání po turistickej značke smerom k Pivovarskému potoku. Prvé technické pomôcky a rebrík začínajú vo výške 930 m n. m. Nasleduje istená časť prevažne po pravej strane potoka traverzom po skalných stienkach a miestami, kde sú pridané železné stúpačky.  Vo výške 1 130 m n. n. sa ferrata rozdeľuje na dva varianty, ľahší má náročnosť B, ťažší C. Obe trasy sa stretnú vo výške 1 1250 m n m., kde pokračujú lesnou cestou smerom na hrebeň Martinských holí. Odtiaľto sa po modrej značke ľahko dostanete k turistickým chatám. Turistická uzávera: 15.4. – 31.5. 15.9. – 31.10.  

Z obce Šútovo sa dostanete k vodopádu po modrej turistickej značke. Leží približne v strede Národnej prírodnej rezervácie Šútovska dolina a patrí medzi obľúbené ciele turistov. Tí náročnejší sa k nemu môžu vybrať aj z Vrátnej, z konečnej kabínkovej lanovky na Chleb smerom k Mojžišovým prameňom a potom k Šútovskému vodopádu. Ten napája voda zo Šútovského potoka, priamo nad vodopádom má potok šírku 2,5m . Ide o najvyšší vodopád v Malej Fatre, je vysoký 38 metrov a patrí medzi najvyššie vodopády na Slovensku. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. V zimnom období vodopád ponúka zaujímavú ľadovú výzdobu. V Šútovskej doline si môžete pozrieť náučný chodník popri Šútovskom potoku, ktorý končí pri vodopáde.

V Terchovej nad obcou smerom do Vrátnej doliny stojí socha Juraja Jánošíka. Postavili ju Terchovčania svojmu slávnemu rodákovi. Je to monumentálny pamätník v nadživotnej veľkosti. Socha Juraja Jánošíka je vyhotovená z ušľachtilého oceľového plechu a meria 7 a pol metra. Jej autorom je akademický sochár Ján Kulich a bola postavená v roku 1988.

ŠTÁTNY KOMORNÝ ORCHESTER ŽILINA (v zahraničí používa oficiálny názov SLOVAK SINFONIETTA) vznikol roku 1974 ako jediný orchester „mozartovského typu“ na Slovensku. Odvtedy si získal významné postavenie nielen na Slovensku a v Čechách, ale v krátkom čase sa mu podarilo dosiahnuť vynikajúce renomé aj v zahraničí. Orchester má 34 členov, prevažne absolventov hudobných akadémií v Bratislave, Prahe, Brne a Konzervatória v Žiline. Kvalita hráčov, skúsenosti i majstrovstvo prvého šéfdirigenta Eduarda Fischera (1930-1993) umožnili rýchly umelecký rast orchestra. Jeho ďalšími šéfdirigentmi boli Jan Valta, Leoš Svárovský a Oliver Dohnányi a Simon Chalk. Roku 1977 získal orchester medzinárodné uznanie, keď sa stal festivalovým orchestrom Salzburger Festspiele. Zakrátko dostal pozvanie na Pražskú jar a potom nasledovali úspešné koncerty na mnohých festivaloch v celej Európe (Wiener Festwochen, Frühling Festival a Haydn Festival vo Viedni, Sofijské hudobné týždne, Festa Musica Pro v Assisi, Katalánsky festival, Festival El Djem v Tunise, Festival de Bonaguil vo Francúzsku, Hudba v starom Krakowe, Jarný festival Budapešť, Bratislavské hudobné slávnosti, Melos Etos v Bratislave, Janáčkov máj, Mozartfest Schwetzingen, Festival slovanskej hudby na Cypre, Schleswig-Holstein Festival, Festival de Manaus v Brazílii, Flámsky festival v Belgicku, Aspekte Salzburg, Johann Strauss Festival vo Viedni, Bodensee Festival v Švajčiarsku, Medzinárodný hudobný festival v Ankare, Slovinské […]

Budova galérie bola navrhnutá a postavená, aby uchovávala a verejnosti sprístupňovala výtvarné dielo Ľudovíta Fullu, ktoré tento umelec daroval štátu. Verejnosti je sprístupnený aj umelcov ateliér a obývacie priestory. Okrem stálej expozície diela tohto autora sa v galérii každoročne konajú rôzne krátkodobé výstavy výtvarných diel, kultúrne a vzdelávacie programy pre verejnosť. Ľudovít Fulla patrí k najvýznamnejším a najoriginálnejším predstaviteľom slovenského výtvarného umenia. Jeho galéria vznikla ako výsledok darovacej zmluvy medzi Ľudovítom Fullom a štátom, zastupovaným SNG. Maliar daroval štátu svoje dielo ako ucelenú zbierku exponátov, reprezentujúcich jeden zo základných pilierov moderného slovenského umenia, a štát sa zaviazal postaviť pre zbierku galériu s ateliérom a bytom. Stále expozície: Ľudovít Fulla Hrobka Ľudovíta Fullu

Priatelia, príďte k nám na Liptov, ukážeme Vám krásny Liptov z vrchu – z vtáčej perspektívy

Velký Rozsutec je nejvýraznejšia hora nacházajúca se v kriváňskej časti Malej Fatry na Slovensku. Charakteristické sú vápencové steny a bradlá, tvoriace vrcholovú pyramidu. Vrchol je v 1610 m n. m.. Je považovaný za jednu z nejkrásnejších hôr na Slovensku. Velký Rozsutec se stal symbolem pohorí a nachádza se tiež v logu Národního parku Malá Fatra. V minulosti se tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato. Rozprávajú sa aj legendy o ukrytom Jánošíkovom poklade.