Príroda

Šútovská skala, teda jej skalná stena je dôsledok stavby Krpelianskej priehrady v 50. rokoch 20. stor. na rieke Váh. Podľa plánov výstavby padli za obeť tomuto dielu dve pôvodné cesty spájajúce Martin s Liptovským Mikulášom a Žilinu s Košicami. Nové cesty teraz vedú severným brehom priehrady vo väčšej výške. Pre nedostatok miesta v jednej časti bola odstrelená časť kopca, čím sa odkryla vápencová stena vysoká 64 m so sklonom 60°. Rušivý dojem, ktorým pôsobila vápencová stena a padajúce skaly ohrozujúce plynulosť cestnej premávky si vyžiadali sanačné práce. Tie boli realizované v roku 1960 podľa projektu Lesoprojekty v dvoch etapách. V prvej etape bol vytvorený záchytný pás. Ten vznikol terasovitým odstrelom, čí sa vytvorilo šesť terás šírky päť metrov a s dĺžkou 402 m. V strede každej terasy bola vyhĺbená ryha široká 50 m a hlboká 30 m. V druhej etape bolo do rýh navezených 160 ton pôdy (160 m3). Pôda vyplnila ryhy a zvyškom boli pokryté obnažené časti, tak aby minimálna vrstva navezenej pôdy dosahovala päť centimetrov a celá plocha orientovaná juhovýchodne bola zalesnená smrekovcom, borovicou čiernou, kosodrevinou, bol vysádzaný rakytník, dráč, vtáčí zob, bršlen. Pás bol miestami doplnený výpletovými plôtikmi a záchytnými plotmi z pletiva a podvalov. Za päťdesiat […]

Hvezdáreň a planetárium v Prešove je špecializovanou kultúrnou organizáciou, od roku 2002 v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Inštitucionálnu formu mestskej hvezdárne sme získali (ako prví na Slovensku) v roku 1948 otvorením ľudovej hvezdárne. V roku 1984 sme sprevádzkovali planetárium. Pri organizovaní návštevnosti našej organizácie radi vítame jednotlivcov aj kolektívy a programovú ponuku tvoríme pre širokú vekovú a záujmovú škálu návštevníkov: pozorovanie oblohy umožňuje poznávať vesmír pomocou ďalekohľadov návšteva hviezdnej sály poskytuje priestor tak pre astronomické témy ako aj kultúrne vyžitie tematické  audio-vizuálne programy a výstavy tvoria podporný rámec prírodovedného vzdelávania a umeleckého vyjadrenia Komplex činností našej inštitúcie slúži na plnenie jej hlavného poslania, čím je popularizácia astronómie v širokom spektre foriem. Vo vzdelávaní pre školy nachádzame najvyššiu mieru uplatnenia našej špecializácie, ktorá sa odráža aj v celom rade ďalších aktivít a podujatí.    

Park v Topoľčiankach píše svoju históriu od 16. storočia. Jeho základy položil majiteľ topoľčianskej pevnosti Ján Topoľčiansky Turkobíjec, ale skutočne parkovú podobu mu dali až v 18. storočí Keglevichovci. Práve Ján Nepomuk Keglevich zrealizoval v rokoch 1818-1825 prestavbu kaštieľa na klasicistický palác a zároveň veľkolepo skultivoval park. Dal vysadiť pagaštany, bresty a jedle. Pre Keglevichovcov a neskôr pre Habsburgovcov pracovali významní záhradníci a záhradní dekoratéri. Od roku 1878 sa o park staral záhradník Vojtech Strnád, ktorého služby neskôr využívali aj Habsburgovci, ďalší majitelia kaštieľa. Zakladal jazierka a pri jednom z nich umiestnil bronzovú sochu medveďa od Alojza Štróbla. Venoval sa vysádzaniu okrasných drevín a zaslúžil sa o rozšírenie parku, kde vysadil javory. V tom období (v r. 1910) dali Habsburgovci do slivkového hája blízko zámku postaviť malý kaštieľ – Poľovnícky zámoček a slivkový sad sa po sadovníckych úpravách stal súčasťou parku. Po rozpade Rakúsko-Uhorska park prevzal do správy československý štát. Až v polovici 90. rokov 20. storočia sa zámoček dostal do vlastníctva štátnych lesov. Atmosféru parku okrem zbierky javorov, cédra libanonského, sekvoje, ginka dvojlaločného a červenolistých bukov, dotvárajú záhradné stavby, historický sklení, jaskyňa, jazierka a repliky sôch Alojza Štróbla. Park v Topoľčiankach budovaný dve storočia má v súčasnosti rozlohu 31 […]

Odborná činnosť Vihorlatskej hvezdárne v Humennom je sústredená na vysunutom odbornom pracovisku – na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle, ktoré je lokalizované v Parku tmavej oblohy Poloniny. Vďaka svojej polohe má observatórium jedinečné podmienky tmavej oblohy, ktorú využíva na odborné pozorovania. Hlavným ďalekohľadom  observatória je Vihorlatský národný teleskop (VNT) s priemerom hlavného zrkadla 1 meter, ktorý je druhým najväčším ďalekohľadom  na Slovensku a od roku 2006 sa na ňom vedú systematické pozorovania premenných hviezd. K dispozícii je však aj niekoľko ďalekohľadov pre verejnosť, ktorá má možnosť využiť ich k pozorovaniu objektov na hviezdnom nebi. Okrem prístrojov na pozorovania máme k dispozícii aj silný nástroj na edukáciu a popularizáciu v oblasti astronómie – planetárium. To bolo postavené v rámci projektu Karpatské nebo a bolo uvedené do prevádzky v roku 2012. Môžeme tu premietať virtuálnu nočnú oblohu optomechanickým prístrojom ZKP2 a po digitalizácii v roku 2018 aj množstvo edukačných filmov v celooblohovej projekcii. Pozorovania, ako aj iné podujatia pre školy a verejnosť, robíme na našom observatóriu výhradne na objednávku.  

Vodárenskou nádržou Nová Bystrica bola vybudovaná v rokoch 1983 – 1989. Nachádza sa na toku Bystrica, v priestore pod sútkom potokov Harvelka, Stanov potok a Riečnica.Pri budovaní museli byť vysídlené obce Harvelka a Riečnica s priľahlími osadami, tzv. “Cholvárkami”. Z pôvodnej zástavby zostal len katolícky kostol z obce Riečnica. Slúži predovšetkým ako zdroj surovej pitnej vody, ktorá smeruje do úpravovne a odtiaľ je distribuovaná do Okresov Žilina a Čadca ako pitná voda, ďalej slúži na zadržanie povodňovej vlny a využíva sa i jej hydroenergetický potenciál.        

Hlohovec patrí k malému počtu miest na Slovensku, kde sa nachádza hvezdáreň a planetárium. Naše zariadenie slúži najmä na osvetovú a vzdelávaciu činnosť, popularizáciu astronómie a vedeckú činnosť. Pre ZŠ, SŠ poskytujeme exkurzie do planetária, programy pre verejnosť a astronomické pozorovania Slnka, príp. aj nočnej oblohy. Ročne nás navštívi takmer 20 tisíc návštevníkov. Máme pripravených niekoľko kvalitných programov, odborných filmov a videozáznamov z oblasti astronómie.  

Obora s diviakmi v lese.

Problémy s nedostatkom pitnej vody v regióne Ipľa začali ľudia pociťovať už v roku 1977. Riešením bola stavba vodného diela Málinec, ktoré začali realizovať 1. apríla 1986. Nádrž uviedli do prevádzky v roku 1994 a v súčasnosti sú z nádrže pitnou vodou zásobované aj mestá Fiľakovo, Lučenec a Veľký Krtíš. V zatopenom území úplne zanikla osada Hámor, ale aj okolité usadlosti Hrozinovo, Chmelná, Šťavica. Samotné dielo tvorí vlastná vodárenská nádrž na hornom toku Ipľa a úpravňa vody. Výška hrádze je 53 metrov a celkový objem nádrže je vyše 26 miliónov kubických metrov. Zaujímavosťou je, že rieka Ipeľ má všetkých 12 prítokov v katastri Málinca z pravého brehu. Prítoky Chocholná, či Smolná sú výdatné natoľko, že sú takmer rovnocenné rieke Ipeľ. Práve výdatnosť zdrojov bola rozhodujúca pri výbere stavby pre zásobovanie pitnou vodou v Málinci.  

História vzniku vodnej stavby Orava siaha do začiatku 19. storočia, kedy boli spracované prvé návrhy na stavbu priehrady v Ústianskom hrdle. Prvé takéto návrhy sú z roku 1830 a teda viac ako 100 rokov pred výstavbou Vodnej stavby Orava. Všetky návrhy boli zamerané na odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov ničivých povodní, ktoré tu v minulosti boli veľmi časté. Samotná výstavba sústavy vodných diel na rieke Orava, medzi obcami Tvrdošín a Ústie nad Oravou tvoria Vodná stavba Orava, prebiehala počas druhej svetovej vojny, v rokoch 1941 až 1953. Výstavbe nepredchádzal podporný geologický prieskum a neexistovala ani podrobná projektová dokumentácia, pri čom by boli známe parametre a technologické zariadenie vodnej elektrárne. Všetky nedostatky, ktoré vznikli pri stavbe boli odstránené po skončení vojny v roku 1949 vytvorením betónovej gravitačnej priehrady. Vody nádrže celkom zaplavili obce Slanica, Ústie, Lavkov, Hámre a Osada a dve obce zaplavili čiastočne, pričom bolo potrebné presídliť asi 3200 obyvateľov. Realizácia vodnej stavby Tvrdošín, ktorá je vyrovnávacia nádrž špičkovej elektrárne Orava prebiehala v rokoch 1972 – 1978. Účelom vodnej stavby Orava, ktorá sa nachádza pod sútokom Bielej a Čiernej Oravy je nadlepšovanie nízkych prietokov Oravy a Váhu na energetické využitie, pre priemysel, poľnohospodárstvo, pre športové využitie, rekreáciu a rybolov. Celkový […]

Veľká Domaša je 4. najväčšou vodnou nádržou na Slovensku, bola vybudovaná v povodí Bodrogu na toku Ondavy v rokoch 1962 – 1967 ako súčasť vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine. Jej účelom je akumulácia vody pri vyšších prietokoch, protipovodňová ochrana, využívanie hydroenergetického potenciálu, rekreácia či šport. Výstavba vodného diela Veľká Domaša trvala 6 rokov. Začala sa vo februári 1962 a ukončená bola v decembri 1967. Injekčná štôlňa sa začala zakladať v auguste 1963. Prietok Ondavy bol odvedený do komunikačnej štôlne v júni 1964. Sypanie vlastného telesa hrádze sa začalo na jar v roku 1964, keď bol ešte otvorený výkop injekčnej štôlne. Sypanie zemnej hrádze bolo ukončené v septembri 1966. V tom čase už bola nádrž po prvý krát napúšťaná – 01. novembra 1965, kedy bola ukončená i výstavba hate vyrovnávacej nádrže Malá Domaša. Hydroelektráreň na priehrade bola dokončená v decembri 1966 a o rok neskôr, v decembri 1967, bola ukončená výstavba celého vodného diela. Cez priehradu Veľká Domaša prechádza 49. rovnobežka severnej šírky. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodná stavba Nosice – Priehrada Mládeže je veľkolepé vodné dielo, postavené v 50. rokoch minulého storočia v rámci povojnovej industrializácie Slovenska ako súčasť tzv. Vážskej kaskády. Nosická priehrada na rozhraní Púchovského a Považskobystrického okresu je najstaršou priehradou na Váhu. S jej výstavbou začali v roku 1949, ale dokončili ju až v roku 1958. Dôvodom bol nález liečivej vody, pre ktorú museli stavbu prerušiť, museli zmeniť technológiu výstavby a stavebné materiály. Opodstatnenosť výstavby priehrady sa podľa neho ukázala v roku 1960, dva roky po spustení prevádzky. Tisícročná voda predstavuje na priehrade prietok necelých 3000 kubických metrov za sekundu. Ak by vodné dielo nestálo, povodeň by pravdepodobne zmietla Púchov aj ostatné obce v okolí Váhu. Na stavbe sa podieľalo vyše 55 000 dobrovoľníkov, stavba si vyžiadala aj vysídlenie časti zatopeného územia. Priehrada dnes dotvára krajinu okolo meandrov pôvodného koryta Váhu medzi Považskou Bystricou a obcou Nosice. Pri budovaní diela bol náhodne objavený aj minerálny prameň, okolo ktorého boli postavené Kúpele Nimnica. Účelom vodnej stavby je vyrovnávanie prietokov Váhu, ochrana pred povodňami a výroba elektrickej energie. Vodná nádrž má rozlohu 488 ha a siaha od priehradného telesa po sútok kanála a Váhu pri obci Orlové. Dnes okrem hospodárskeho využitia má priehrada významné miesto […]

Podnet pre výstavbu vodnej stavby Môťová vzišiel na základe požiadaviek povojnového rastu priemyselných podnikov vo Zvolene. Tie k svojej činnosti vyžadovali naliehavé riešenie pri zabezpečovaní vody. Nádrž bola vytvorená prehradením toku Slatina zemnou homogénnou priehradou. Výstavba vodného diela si nevyžiadala žiadne presídlenie obyvateľstva, likvidáciu obytných domov a ani stavieb iného druhu. Zaplavené územie tvorili prevažne lúky a pasienky. VS Bola vybudovaná na rieke Slatina v rokoch 1953 – 1957. Plnenie nádrže bolo zahájené v roku 1957. Po dosiahnutí maximálnej hladiny bolo vykonané zhodnotenie funkcie zemnej hrádze. Nádrž Môťová slúži na vyrovnávanie minimálnych prietokov na toku Slatina, zabezpečuje úžitkovú vodu pre drevársky priemysel a pre tepláreň Zvolen. Jej druhoradým účelom je výroba elektrickej energie. Keďže nádrž je bezprostrednej blízkosti Zvolena, využíva sa aj na rekreáciu, športové rybárstvo a pestovanie vodných športov. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodná stavba Ružín je sústavou vodných diel (VD) Ružín I. a Ružín II., vybudovaných na rieke Hornád, nad mestom Košice v rokoch 1962 až 1972. Nachádza sa v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, kde rieka Hornád preteká hlbokým a úzkym údolím medzi strmými svahmi Volovských vrchov a Čiernej hory. Hlavným účeľom sústavy vodných diel je zabezpečiť vodu pre priemysel v oblasti Košíc, nadlepšovanie prietokov, s cieľom zlepšiť čistotu vody v toku, výroba elektrickej energie a čiastočná protipovodňová ochrana územia pod priehradou. Nádrž je využívaná aj na rekreačné účely. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

V katastroch obcí Zámutov a Rudlov sa nachádza prírodná rezervácia Zámutovské skaly. Zámutovské skaly sú jedným z najvýznamnejších prírodných výtvorov v Slánskych vrchoch. Na Jaseňovom a Čulkovom hrebeni sa rozkladajú Slánske vrchy, ktoré sú od seba oddelené potokom Čaklovec. 10 metrov vysoké kolmé skalné steny dotvárajú izolované vežičky.

Velký Rozsutec je nejvýraznejšia hora nacházajúca se v kriváňskej časti Malej Fatry na Slovensku. Charakteristické sú vápencové steny a bradlá, tvoriace vrcholovú pyramidu. Vrchol je v 1610 m n. m.. Je považovaný za jednu z nejkrásnejších hôr na Slovensku. Velký Rozsutec se stal symbolem pohorí a nachádza se tiež v logu Národního parku Malá Fatra. V minulosti se tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato. Rozprávajú sa aj legendy o ukrytom Jánošíkovom poklade.

Obec Lačnov v okrese Prešov má vo svojom katastri jedinečný unikát. GRAVITAČNÚ ANOMÁLIU, ktorá láka stále viac turistov a zvedavcov zo širokého okolia. V skutočnosti je to „len“ cesta v krajine ( neďaleko jaskyne Zlá diera ) na ktorej zažijete fascinujúce divadlo. Potok tu tečie HORE KOPCOM. Ak kráčate po ceste s pocitom, že idete dole kopcom a upadne vám predmet, na vaše veľké prekvapenie sa začne kotúľať DO KOPCA. Odbrzdené auto s vypnutým motorom na neutráli sa rozbehne DO KOPCA. Táto záhada má však jednoduché vysvetlenie. Ide o očný klam. Zahnutý horizont, zvláštne stavaná krajina, a nezvyčajný šikmý rast stromov zapríčiňujú, že kopec, ktorý vyzerá, že stúpa, v skutočnosti klesá. Okolie tejto anomálie ponúka víhľad na krásnu prírodu. Je to vhodné miesto na relax v srdci hubárskeho kraja a v okolí sa nachádza veľa iných zaujímavostí.        

Sprevádzanie turistov vo Vysokých Tatrách a po horách Slovenska

Obec Kendice leží v severnej časti Košickej kotliny v doline Torysy. Je vzdialená 9 km od krajského mesta Prešov. V obci prevažuje obyvateľstvo, ktoré sa hlási ku kresťanskému náboženstvu. Vďaka ich inicatíve a prispeniu bolo na kopci nad obcou vybudované pútnické miesto, ktoré je vďaka prístrešku a ohnisku často navštevované aj turistami. Na toto miesto vedie aj turistický chodník tiahnucí sa hrebeňom  Slanských vrchov začínajúci na mieste zvanom Borkúť ( pri Prešove ) a prechádzajúci miestom s názvom Furča, kde sa nachádza pamätník Sedliackeho povstania.        

Driny je vápencová jaskyňa na západnom Slovensku v Malých Karpatoch. Nachádza sa asi 2 km juhozápadne od obce Smolenice. Vstupná nadmorská výška jaskyne je 399 m. Prvý pokus o vstup do jaskyne spravili pruskí vojaci, ktorí táborili neďaleko počas rakúsko-pruskej vojny.

Vodná plocha sa nachádza na rozhraní katastrov obcí Svinná – Trenčianske Jastrabie – Veľká Hradná, na pravej strane cesty 2.triedy, medzi Trenčianskym Jastrabím a Svinnou. Lov rýb je povolený vo vzdialenosti väčšej ako 30m od telesa priehrady. Oheň je možné zakladať len na miestach na to určených. Vodná plocha sa nachádza v 4. ochrannom pásme, kde platí zákaz používania spaľovacích motorov na plavidlách používaných pri výkone rybárskeho práva.

Vodopád Bystrého potoka (hovorovo aj vodopád Bystré alebo vodopád Bystrô) je národná prírodná pamiatka a chránený krajinný výtvor nachádzajúci sa v katastrálnom území mesta Hriňová. Nachádza sa na území Slovenského stredohoria na území Poľany v hornej časti Bystrého potoka južne až juhovýchodne od Poľany (1 458 m), pod sedlom Priehybina vo výške 983 m n. m. (vrchol – miesto prepadu vody – vodopádu). Výška steny prepadu vody je 20 m (výška vodopádu). Vodopád je prepadom potoka Bystrá, ktorý je pravostranným prítokom Slatiny, prameniacim pod Poľanou.

Ružiná je obec a obec v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji.

Harmanecská jaskyňa (Harmanecká jaskyňa, maďarská: Hermándi barlang) je krápníková jaskyňa na strednom Slovensku. Nachádza sa na severnej strane masívu Kotolnica v pohorí Staré Hory a Kremnica a južne od Veľkej Fatry. Najbližšie obce sú Harmanec a Dolný Harmanec; Banská Bystrica je asi 16 km juhovýchodne od jaskyne. Je tvorená zo stredne triasového tmavosivého gutensteinského vápenca s odhadovaným vekom 220 miliónov rokov. Vstup do jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 821 m a 260 m nad dolnou časťou doliny Harmanec.

Tatranské hory, ktoré sú súčasťou karpatského horského reťazca vo východnej Európe, vytvárajú prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. Slovenské a poľské strany sú chránené ako národné parky a sú obľúbené destinácie pre zimné a letné športy. V Tatrách žijú voľne žijúce zvieratá, vrátane tatranského kamzíka, svišťa, rysa a medveďov. Najvyššou horou Slovenska je tatranský vrchol Gerlach s výškou 2 655 m.n.m..