Príroda

Tihányiovský kaštieľ je jednou z troch expozícií Stredoslovenského múzea a sídli v ňom prírodovedné oddelenie múzea. Návštevníkom ponúka počas celého roka možnosť navštíviť stálu prírodovednú expozíciu Príroda stredného Slovenska, ale aj neustále nové prírodovedné výstavy, pravidelné cykly prednášok, mnohé spoločenské a kultúrne podujatia s dôrazom na ekológiu a environmentálnu výchovu. V jarných a letných mesiacoch ponúka návštevníkom aj slovenský unikát – jediný pozorovací včelí úľ umiestnený priamo vnútri expozície múzea. Prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea vzniklo v roku 1972 a od roku 1989 sídli v pamiatkovo chránenej budove Tihányiovského kaštieľa v Radvani. Expozícia Príroda stredného Slovenska je tematicky členená do 8 výstavných miestností, z ktorých každá poskytuje prostredníctvom zastúpených živočíchov, rastlín, hornín, nerastov a skamenelín obraz o prírode 8 celkov bývalého stredoslovenského kraja. 2400 exponátov, množstvo fotografií a schém predstavuje typické ukážky najvýznamnejších prírodných a umelých ekosystémov. Názorné naznačenia väzieb medzi jednotlivými prvkami ekologických systémov návštevníkom umožňujú pochopiť základné princípy ich fungovania. Účelom expozície je nielen pomôcť jej návštevníkom naučiť sa rozoznávať i menej známe druhy hornín, nerastov, rastlín a živočíchov (stavovce, bezstavovce), ale aj rozšíriť si vedomosti z oblasti ekológie a ochrany prírody. Expozícia je koncipovaná na celú škálu environmentálnych problémov od prezentácie diverzity druhov, cez charakteristiku chránených území, až […]

Hydrotechnické údaje: kóta koruny hrádze 380,40 m n. m. šírka koruny hrádze 8,00 m výška hrádze nad údolnou nivou 32,50 m dĺžka hrádze v korune 390,00 m min. prevádzková hladina 361,00 m n. m. max. prevádzková hladina 377,25 m n. m. max. dovolená hladina 378,80 m n. m. celkový objem nádrže 8 431 443 m3    

Hvezdáreň a planetárium v Prešove je špecializovanou kultúrnou organizáciou, od roku 2002 v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Inštitucionálnu formu mestskej hvezdárne sme získali (ako prví na Slovensku) v roku 1948 otvorením ľudovej hvezdárne. V roku 1984 sme sprevádzkovali planetárium. Pri organizovaní návštevnosti našej organizácie radi vítame jednotlivcov aj kolektívy a programovú ponuku tvoríme pre širokú vekovú a záujmovú škálu návštevníkov: pozorovanie oblohy umožňuje poznávať vesmír pomocou ďalekohľadov návšteva hviezdnej sály poskytuje priestor tak pre astronomické témy ako aj kultúrne vyžitie tematické  audio-vizuálne programy a výstavy tvoria podporný rámec prírodovedného vzdelávania a umeleckého vyjadrenia Komplex činností našej inštitúcie slúži na plnenie jej hlavného poslania, čím je popularizácia astronómie v širokom spektre foriem. Vo vzdelávaní pre školy nachádzame najvyššiu mieru uplatnenia našej špecializácie, ktorá sa odráža aj v celom rade ďalších aktivít a podujatí.    

Vodárenskou nádržou Nová Bystrica bola vybudovaná v rokoch 1983 – 1989. Nachádza sa na toku Bystrica, v priestore pod sútkom potokov Harvelka, Stanov potok a Riečnica.Pri budovaní museli byť vysídlené obce Harvelka a Riečnica s priľahlími osadami, tzv. “Cholvárkami”. Z pôvodnej zástavby zostal len katolícky kostol z obce Riečnica. Slúži predovšetkým ako zdroj surovej pitnej vody, ktorá smeruje do úpravovne a odtiaľ je distribuovaná do Okresov Žilina a Čadca ako pitná voda, ďalej slúži na zadržanie povodňovej vlny a využíva sa i jej hydroenergetický potenciál.        

Hlohovec patrí k malému počtu miest na Slovensku, kde sa nachádza hvezdáreň a planetárium. Naše zariadenie slúži najmä na osvetovú a vzdelávaciu činnosť, popularizáciu astronómie a vedeckú činnosť. Pre ZŠ, SŠ poskytujeme exkurzie do planetária, programy pre verejnosť a astronomické pozorovania Slnka, príp. aj nočnej oblohy. Ročne nás navštívi takmer 20 tisíc návštevníkov. Máme pripravených niekoľko kvalitných programov, odborných filmov a videozáznamov z oblasti astronómie.  

Hlavný účel vodnej stavby Liptovská Mara – Bešeňová je v hospodárení s vodou pre závlahy na dolnom Váhu, vo využívaní vodnej energie pre výrobu elektrickej energie, v zlepšení čistoty vody v toku, dodávanie vody pre priemysel, vo zvýšení ochrany územia pred povodňami, pre chov rýb a tiež rekreačné a športové účely. Taktiež trvale zabezpečuje a usmerňuje hospodárenie s vodou v povodí Váhu a vhodnou spoluprácou nádrží Liptovská Mara a Orava nadlepšuje odtokové pomery na Váhu v letnom, ale najmä v zimnom období. Stavba priehrad VS Liptovská Mara – VS Bešeňová sa začala v roku 1965 intenzívnym geologickým prieskumom, ktorý spolu s prípravnými prácami trvali do konca roku 1969. Od januára 1970 sa začala vlastná stavba priehrady Lipt. Mara – Bešeňová, ktorá bola dokončená koncom roka 1977. No už 1.5.1975 bola dosiahnutá minimálna prevádzková hladina čo umožnilo začať s jej prevádzkou. Hrádza Liptovskej Mary je dlhá 1.225 m , vysoká 45 m nad dnom rieky a šírku v korune 7 metrov. Celkový objem hrádze je 3.970.000 m³, pri čom zaberá plochu 21,68 km², dĺžku cca 7,5 km, priemernú šírku 2,5 km a maximálny objem 361,9 mil m³ vody. Najväčšia hĺbka: cca 46 -48 m, v závislosti od výšky hladiny. VS Bešeňová […]

Problémy s nedostatkom pitnej vody v regióne Ipľa začali ľudia pociťovať už v roku 1977. Riešením bola stavba vodného diela Málinec, ktoré začali realizovať 1. apríla 1986. Nádrž uviedli do prevádzky v roku 1994 a v súčasnosti sú z nádrže pitnou vodou zásobované aj mestá Fiľakovo, Lučenec a Veľký Krtíš. V zatopenom území úplne zanikla osada Hámor, ale aj okolité usadlosti Hrozinovo, Chmelná, Šťavica. Samotné dielo tvorí vlastná vodárenská nádrž na hornom toku Ipľa a úpravňa vody. Výška hrádze je 53 metrov a celkový objem nádrže je vyše 26 miliónov kubických metrov. Zaujímavosťou je, že rieka Ipeľ má všetkých 12 prítokov v katastri Málinca z pravého brehu. Prítoky Chocholná, či Smolná sú výdatné natoľko, že sú takmer rovnocenné rieke Ipeľ. Práve výdatnosť zdrojov bola rozhodujúca pri výbere stavby pre zásobovanie pitnou vodou v Málinci.  

História vzniku vodnej stavby Orava siaha do začiatku 19. storočia, kedy boli spracované prvé návrhy na stavbu priehrady v Ústianskom hrdle. Prvé takéto návrhy sú z roku 1830 a teda viac ako 100 rokov pred výstavbou Vodnej stavby Orava. Všetky návrhy boli zamerané na odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov ničivých povodní, ktoré tu v minulosti boli veľmi časté. Samotná výstavba sústavy vodných diel na rieke Orava, medzi obcami Tvrdošín a Ústie nad Oravou tvoria Vodná stavba Orava, prebiehala počas druhej svetovej vojny, v rokoch 1941 až 1953. Výstavbe nepredchádzal podporný geologický prieskum a neexistovala ani podrobná projektová dokumentácia, pri čom by boli známe parametre a technologické zariadenie vodnej elektrárne. Všetky nedostatky, ktoré vznikli pri stavbe boli odstránené po skončení vojny v roku 1949 vytvorením betónovej gravitačnej priehrady. Vody nádrže celkom zaplavili obce Slanica, Ústie, Lavkov, Hámre a Osada a dve obce zaplavili čiastočne, pričom bolo potrebné presídliť asi 3200 obyvateľov. Realizácia vodnej stavby Tvrdošín, ktorá je vyrovnávacia nádrž špičkovej elektrárne Orava prebiehala v rokoch 1972 – 1978. Účelom vodnej stavby Orava, ktorá sa nachádza pod sútokom Bielej a Čiernej Oravy je nadlepšovanie nízkych prietokov Oravy a Váhu na energetické využitie, pre priemysel, poľnohospodárstvo, pre športové využitie, rekreáciu a rybolov. Celkový […]

Nad obcou Bukovec a vedľa obce Hýľov sa nachádza veľká Bukovecká umelá nádrž, slúžiaca ako doplnková zásobáreň pitnej vody pre mesto Košice a Košice okolie. Okrem tejto nádrže sa pod obcou Bukovec nachádza aj dolná nádrž, ktorá bola vybudovaná ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre hutnícku prevádzku VSŽ Košice. Z geomorfologického hľadiska patrí do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Volovské vrchy (dolina, v ktorej sa nachádza umelá nádrž tvorí hranicu podcelkov Holička a Kojšovská hoľa). Vodárenská nádrž Bukovec bola vybudovaná v rokoch 1968 až 1976. Okrem zásobovania obyvateľov pitnou vodou má nádrž aj ochrannú funkciu, vyrovnávanie kolísavých výdatností zdrojov Košického skupinového vodovodu, ale plní aj ochrannú funkciu pri znižovaní povodňových prietokov. Vodná nádrž Bukovec nie je pre verejnosť sprístupnená, je ale významným biotopom vodného vtáctva, obojživelníkov a vtáctva. Biotop je priam predurčený na výskyt väčšieho množstva obojživelníkov, cicavcov, hmyzu a plazov. Zásobný objem nádrže je okolo 25 miliónov kubických metrov. Dĺžka priehrady je 2,8 kilometrov. Výška hrádze nad terénom je od 50 do 55 metrov. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Podnet pre výstavbu vodnej stavby Môťová vzišiel na základe požiadaviek povojnového rastu priemyselných podnikov vo Zvolene. Tie k svojej činnosti vyžadovali naliehavé riešenie pri zabezpečovaní vody. Nádrž bola vytvorená prehradením toku Slatina zemnou homogénnou priehradou. Výstavba vodného diela si nevyžiadala žiadne presídlenie obyvateľstva, likvidáciu obytných domov a ani stavieb iného druhu. Zaplavené územie tvorili prevažne lúky a pasienky. VS Bola vybudovaná na rieke Slatina v rokoch 1953 – 1957. Plnenie nádrže bolo zahájené v roku 1957. Po dosiahnutí maximálnej hladiny bolo vykonané zhodnotenie funkcie zemnej hrádze. Nádrž Môťová slúži na vyrovnávanie minimálnych prietokov na toku Slatina, zabezpečuje úžitkovú vodu pre drevársky priemysel a pre tepláreň Zvolen. Jej druhoradým účelom je výroba elektrickej energie. Keďže nádrž je bezprostrednej blízkosti Zvolena, využíva sa aj na rekreáciu, športové rybárstvo a pestovanie vodných športov. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodárenská nádrž Starina sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina a je najväčšou vodýrenskou nádržou v strednej Európe. Vodná nádrž bola vybudovaná v rokoch 1983 až 1988 na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch na území národného parku Poloniny. Napúšťanie vodného diela sa začalo v roku 1987. Ochranné pásma pri vodnej nádrži Starina nedovoľujú využiť nádrž pre účely cestovného ruchu, alebo iné než vodohospodárske účely. Nádrž má objem 59,8 mil. m³ vody a rozprestiera sa na ploche 311,4 ha, priehradný múr dosahuje úctihodnú výšku 50 m. Dnes je táto vodná nádrž hlavným zdrojom pitnej vody pre mestá Košice a Prešov. Voda preteká 134,5 kilometrovým potrubím až do Košíc. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 dedín. Išlo o obce Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana, Zvala. Vysídlenie prebiehalo od jari 1980 až do jari 1986, keď ako poslednú vysťahovali obec Ruské. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodná stavba alebo vodárenská nádrž Turček sa začala stavať v roku 1992. Jej hlavnou úlohou je akumulácia a prísun surovej vody pre úpravňu vody v Turčeku, odkiaľ zásobuje pitnou vodou okresy Žiar nad Hronom, Handlová a Prievidza. Jej druhotným poslaním je ochrana horného toku Turca pred povodňami, zabezpečenie jeho ekologicky stabilného prietoku počas celého roka a výroba elektrickej energie v malých vodných elektrárňach všade, kde sa v rámci diela vytvoria spády a prietoky s možnosťou ich výstavby. Nádrž sa nachádza na sútoku potokov Turiec a Ružový potok nad obcou Turček. Celková plocha povodia je 29,5 km2. Priemerné množstvo dodanej vody do úpravne vody je ročne 15,8 mil. m3. Šírka údolia je približne 120 m a nadmorská výška v priehradnom profile je 719 m. n. m. Celkový objem nádrže je 10,6 mil. m3, pričom jej zásobný obsah je 9,9 mil. m3. (nádrž sa naplní dvakrát do roka) a stály objem je 0,3 mil. m3 vody. V priestore priehrady sú vybudované objekty zabezpečujúce funkčnosť vodárenskej nádrže. Pevnosť priehrady zabezpečuje jej hrázdny múr, ktorý má výšku 59 m a dĺžku koruny 287,6 m. Popri výstavbe Vodárenskej nádrže Turček bolo vystavaných šesť náhradných bytov v areáli obce pre občanov, ktorí museli byť následkom výstavby […]

Velký Rozsutec je nejvýraznejšia hora nacházajúca se v kriváňskej časti Malej Fatry na Slovensku. Charakteristické sú vápencové steny a bradlá, tvoriace vrcholovú pyramidu. Vrchol je v 1610 m n. m.. Je považovaný za jednu z nejkrásnejších hôr na Slovensku. Velký Rozsutec se stal symbolem pohorí a nachádza se tiež v logu Národního parku Malá Fatra. V minulosti se tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato. Rozprávajú sa aj legendy o ukrytom Jánošíkovom poklade.

Popradské pleso je pleso v Mengusovskej doline pred ústím Zlomísk pod zrázmi Ostrvy a Kôpok. Má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 17m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 494,3 m n. m. Pri plese stoja dve chaty. Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie jazero.

Národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír Informácie o odhadovanom čase erupcie nájdete TU. Čas erupcie sa predpokladá podľa poslednej známej erupcie a je vypočítavaný v intervale 34-36 hod. Interval výpočtu môže tiež kolísať a niekedy môže byť aj menej ako 34-36 hod. a preto je potrebné orientovať sa časom, ktorý je zverejnený. Herliansky gejzír je prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou, ale jeho samotná činnosť – erupcia je ovplyvňovaná prírodou. Čas erupcie, ktorý je vypočítavaný podľa poslednej erupcie je orientačný. Prosíme návštevníkov, ktorí majú záujem vidieť tento jedinečný výtvor prírody a človeka, aby boli trpezliví a počítali s tým, že skutočný čas erupcie gejzíra sa môže posunúť, erupcia môže nastať aj skôr. Je vhodné prísť aspoň 1 hodinu skôr pred uvádzaným časom. Dĺžka erupcie je 25 minút. Herliansky gejzír bol v roku 2016 zrekonštruovaný z finančných prostriedkov envirofondu SR a Technickej univerzity Košice. Výška erupcie gejzíru je po oprave okolo 22m. Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m, ako aj nízkotermálnou vodou. Za zrod môže Herliansky gejzír ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. […]

Obec Kendice leží v severnej časti Košickej kotliny v doline Torysy. Je vzdialená 9 km od krajského mesta Prešov. V obci prevažuje obyvateľstvo, ktoré sa hlási ku kresťanskému náboženstvu. Vďaka ich inicatíve a prispeniu bolo na kopci nad obcou vybudované pútnické miesto, ktoré je vďaka prístrešku a ohnisku často navštevované aj turistami. Na toto miesto vedie aj turistický chodník tiahnucí sa hrebeňom  Slanských vrchov začínajúci na mieste zvanom Borkúť ( pri Prešove ) a prechádzajúci miestom s názvom Furča, kde sa nachádza pamätník Sedliackeho povstania.        

Z obce Šútovo sa dostanete k vodopádu po modrej turistickej značke. Leží približne v strede Národnej prírodnej rezervácie Šútovska dolina a patrí medzi obľúbené ciele turistov. Tí náročnejší sa k nemu môžu vybrať aj z Vrátnej, z konečnej kabínkovej lanovky na Chleb smerom k Mojžišovým prameňom a potom k Šútovskému vodopádu. Ten napája voda zo Šútovského potoka, priamo nad vodopádom má potok šírku 2,5m . Ide o najvyšší vodopád v Malej Fatre, je vysoký 38 metrov a patrí medzi najvyššie vodopády na Slovensku. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. V zimnom období vodopád ponúka zaujímavú ľadovú výzdobu. V Šútovskej doline si môžete pozrieť náučný chodník popri Šútovskom potoku, ktorý končí pri vodopáde.

Aj Malá Fatra patrí medzi pohoria, v ktorých si môžete vyskúšať svoje schopnosti a odvahu na zaistenom turistickom chodníku v náročnom teréne, pre ktorý sa vžil názov ferrata. Ide o jednosmerný chodník zasadený do kaňonu Pivovarského potoka, ku ktorému sa dostanete priamo z Martina – Strání po turistickej značke smerom k Pivovarskému potoku. Prvé technické pomôcky a rebrík začínajú vo výške 930 m n. m. Nasleduje istená časť prevažne po pravej strane potoka traverzom po skalných stienkach a miestami, kde sú pridané železné stúpačky.  Vo výške 1 130 m n. n. sa ferrata rozdeľuje na dva varianty, ľahší má náročnosť B, ťažší C. Obe trasy sa stretnú vo výške 1 1250 m n m., kde pokračujú lesnou cestou smerom na hrebeň Martinských holí. Odtiaľto sa po modrej značke ľahko dostanete k turistickým chatám. Turistická uzávera: 15.4. – 31.5. 15.9. – 31.10.  

Vodopád Bystrého potoka (hovorovo aj vodopád Bystré alebo vodopád Bystrô) je národná prírodná pamiatka a chránený krajinný výtvor nachádzajúci sa v katastrálnom území mesta Hriňová. Nachádza sa na území Slovenského stredohoria na území Poľany v hornej časti Bystrého potoka južne až juhovýchodne od Poľany (1 458 m), pod sedlom Priehybina vo výške 983 m n. m. (vrchol – miesto prepadu vody – vodopádu). Výška steny prepadu vody je 20 m (výška vodopádu). Vodopád je prepadom potoka Bystrá, ktorý je pravostranným prítokom Slatiny, prameniacim pod Poľanou.

Malá dedinka s ľubozvučným názvom sa nachádza v okrese Krupina. V nej sa rozprestiera zatopený lom s rovnakým pomenovaním. Ako jeden z mála ponúka svojim návštevníkom sprievodné akcie, ako je volejbalový turnaj, diskotéka pod holým nebom či chladené pivko.

Národný park Poloniny je národný park na severovýchodnom Slovensku, poľských a ukrajinských hraniciach v pohorí Bukovské vrchy, ktoré patria do východných Karpát. Bol založený 1. októbra 1997 s chránenou oblasťou 298,05 km² a nárazníkovou zónou 109,73 km².