Príroda

Jaskyňa Komín sa nachádza v pohorí Branisko. Je umiestnená neďaleko obce Lipovce, na južnom svahu vrcholu Červená skala. Vstup je voľný. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Kamenná Baba. Pri výstupe na Červenú skalu, približne 18 metrov dlhú jaskyňu Komín určite neminiete. Je to kultové, často navštevované miesto prešovských vandrákov, trampov i turistov, čo je vidno aj na jeho vzhľade. Jaskyňa je pomerne priestranná, chodba dozadu mierne stúpa a končí sa hladkou stienkou.

Zemplínska šírava v minulosti nazývaná Zemplínska sĺňava bola postavená v rokoch 1961 – 1965 Primárnym účelom priehrady mala byť ochrana pred záplavami a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, pričom s rekreáciou sa pôvodne rátalo len okrajovo. Súčasťou priehrady je aj suchá nádrž (tzv. polder) Beša. Šírava slúži na rekreačné účely, plavbu, ochranu pred povodňami, zavlažovanie Východoslovenskej nížiny a ako vodný zdroj pre priemysel (tepelná elektráreň Vojany). Východná časť priehrady medzi obcami Kusín, Hnojné a Jovsa zarastá tŕstím, čo vyhovuje vodnému vtáctvu. Táto oblasť je vyhradená ornitológom ako chránená študijná plocha, vznikol tu chránený areál (pozri: CHA Zemplínska šírava) vyhlásený v roku 1968 na výmere 622 ha, ktorého účelom je ochrana ornitologickej lokality vo východnej časti umelej vodnej nádrže, so zaznamenaným výskytom 149 vtáčich foriem, z toho 37 vzácnych. Pred výstavbou vodnej nádrže sa na jej ploche nenachádzala nijaká obec. Priestor medzi budúcimi rekreačnými strediskami Hôrka a Medvedia hora využila v roku 1939 nemecká Luftwaffe na výstavbu provizórneho letiska bez spevnenej pristávacej dráhy. Letisko bolo využívané pri útoku na Poľsko v začiatkoch druhej svetovej vojny.

Vodná stavba Krpeľany bola uvedená do prevádzky 5.12.1961 a je súčasťou tzv. Hornovážskej kaskády, ktorá pozostáva z 3 stupňov: Krpeľany – Sučany – Lipovec. Účelom vodnej stavby je využívanie energie rieky Váh na výrobu el. energie v úseku medzi Kraľovanmi a Vrútkami, lokálna plavba a čiastočné zníženie prietokov veľkých vôd v koryte Váhu a priľahlom úseku, a to o kapacitu vodného diela. Pre energetické využitie sa odoberá vodnou elektrárňou Krpeľany max. 210 m3.s-1. Stupeň Krpeľany pozostáva z nasledovných objektov: zemná hrádza, hať, elektráreň, jalový priepad, malá vodná elektráreň, odpadový kanál, úprava Váhu v zdrži a pod vodným dielom, 110 kV rozvodňa, čerpacia stanica Kraľovany. Zemná hrádza, hať a elektráreň prehradzujú údolie Váhu, čím vzdúvajú vodu a tým vzniká nádrž so zaplavenou plochou 1,26 km2, dĺžka vzdutia činí 5990 m, max. šírka zátopového územia je 510,0 m. Celkový objem nádrže (projektovaný stav) 8,333 mil. m3 je zmenšený v dôsledku usadzovania splavenín na 3,500 mil.m3 (zameranie v roku 1977).

Tihányiovský kaštieľ je jednou z troch expozícií Stredoslovenského múzea a sídli v ňom prírodovedné oddelenie múzea. Návštevníkom ponúka počas celého roka možnosť navštíviť stálu prírodovednú expozíciu Príroda stredného Slovenska, ale aj neustále nové prírodovedné výstavy, pravidelné cykly prednášok, mnohé spoločenské a kultúrne podujatia s dôrazom na ekológiu a environmentálnu výchovu. V jarných a letných mesiacoch ponúka návštevníkom aj slovenský unikát – jediný pozorovací včelí úľ umiestnený priamo vnútri expozície múzea. Prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea vzniklo v roku 1972 a od roku 1989 sídli v pamiatkovo chránenej budove Tihányiovského kaštieľa v Radvani. Expozícia Príroda stredného Slovenska je tematicky členená do 8 výstavných miestností, z ktorých každá poskytuje prostredníctvom zastúpených živočíchov, rastlín, hornín, nerastov a skamenelín obraz o prírode 8 celkov bývalého stredoslovenského kraja. 2400 exponátov, množstvo fotografií a schém predstavuje typické ukážky najvýznamnejších prírodných a umelých ekosystémov. Názorné naznačenia väzieb medzi jednotlivými prvkami ekologických systémov návštevníkom umožňujú pochopiť základné princípy ich fungovania. Účelom expozície je nielen pomôcť jej návštevníkom naučiť sa rozoznávať i menej známe druhy hornín, nerastov, rastlín a živočíchov (stavovce, bezstavovce), ale aj rozšíriť si vedomosti z oblasti ekológie a ochrany prírody. Expozícia je koncipovaná na celú škálu environmentálnych problémov od prezentácie diverzity druhov, cez charakteristiku chránených území, až […]

Hydrotechnické údaje: kóta koruny hrádze 380,40 m n. m. šírka koruny hrádze 8,00 m výška hrádze nad údolnou nivou 32,50 m dĺžka hrádze v korune 390,00 m min. prevádzková hladina 361,00 m n. m. max. prevádzková hladina 377,25 m n. m. max. dovolená hladina 378,80 m n. m. celkový objem nádrže 8 431 443 m3    

Hvezdáreň a planetárium v Prešove je špecializovanou kultúrnou organizáciou, od roku 2002 v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Inštitucionálnu formu mestskej hvezdárne sme získali (ako prví na Slovensku) v roku 1948 otvorením ľudovej hvezdárne. V roku 1984 sme sprevádzkovali planetárium. Pri organizovaní návštevnosti našej organizácie radi vítame jednotlivcov aj kolektívy a programovú ponuku tvoríme pre širokú vekovú a záujmovú škálu návštevníkov: pozorovanie oblohy umožňuje poznávať vesmír pomocou ďalekohľadov návšteva hviezdnej sály poskytuje priestor tak pre astronomické témy ako aj kultúrne vyžitie tematické  audio-vizuálne programy a výstavy tvoria podporný rámec prírodovedného vzdelávania a umeleckého vyjadrenia Komplex činností našej inštitúcie slúži na plnenie jej hlavného poslania, čím je popularizácia astronómie v širokom spektre foriem. Vo vzdelávaní pre školy nachádzame najvyššiu mieru uplatnenia našej špecializácie, ktorá sa odráža aj v celom rade ďalších aktivít a podujatí.    

Vodárenskou nádržou Nová Bystrica bola vybudovaná v rokoch 1983 – 1989. Nachádza sa na toku Bystrica, v priestore pod sútkom potokov Harvelka, Stanov potok a Riečnica.Pri budovaní museli byť vysídlené obce Harvelka a Riečnica s priľahlími osadami, tzv. “Cholvárkami”. Z pôvodnej zástavby zostal len katolícky kostol z obce Riečnica. Slúži predovšetkým ako zdroj surovej pitnej vody, ktorá smeruje do úpravovne a odtiaľ je distribuovaná do Okresov Žilina a Čadca ako pitná voda, ďalej slúži na zadržanie povodňovej vlny a využíva sa i jej hydroenergetický potenciál.        

Hlohovec patrí k malému počtu miest na Slovensku, kde sa nachádza hvezdáreň a planetárium. Naše zariadenie slúži najmä na osvetovú a vzdelávaciu činnosť, popularizáciu astronómie a vedeckú činnosť. Pre ZŠ, SŠ poskytujeme exkurzie do planetária, programy pre verejnosť a astronomické pozorovania Slnka, príp. aj nočnej oblohy. Ročne nás navštívi takmer 20 tisíc návštevníkov. Máme pripravených niekoľko kvalitných programov, odborných filmov a videozáznamov z oblasti astronómie.  

Hlavný účel vodnej stavby Liptovská Mara – Bešeňová je v hospodárení s vodou pre závlahy na dolnom Váhu, vo využívaní vodnej energie pre výrobu elektrickej energie, v zlepšení čistoty vody v toku, dodávanie vody pre priemysel, vo zvýšení ochrany územia pred povodňami, pre chov rýb a tiež rekreačné a športové účely. Taktiež trvale zabezpečuje a usmerňuje hospodárenie s vodou v povodí Váhu a vhodnou spoluprácou nádrží Liptovská Mara a Orava nadlepšuje odtokové pomery na Váhu v letnom, ale najmä v zimnom období. Stavba priehrad VS Liptovská Mara – VS Bešeňová sa začala v roku 1965 intenzívnym geologickým prieskumom, ktorý spolu s prípravnými prácami trvali do konca roku 1969. Od januára 1970 sa začala vlastná stavba priehrady Lipt. Mara – Bešeňová, ktorá bola dokončená koncom roka 1977. No už 1.5.1975 bola dosiahnutá minimálna prevádzková hladina čo umožnilo začať s jej prevádzkou. Hrádza Liptovskej Mary je dlhá 1.225 m , vysoká 45 m nad dnom rieky a šírku v korune 7 metrov. Celkový objem hrádze je 3.970.000 m³, pri čom zaberá plochu 21,68 km², dĺžku cca 7,5 km, priemernú šírku 2,5 km a maximálny objem 361,9 mil m³ vody. Najväčšia hĺbka: cca 46 -48 m, v závislosti od výšky hladiny. VS Bešeňová […]

Problémy s nedostatkom pitnej vody v regióne Ipľa začali ľudia pociťovať už v roku 1977. Riešením bola stavba vodného diela Málinec, ktoré začali realizovať 1. apríla 1986. Nádrž uviedli do prevádzky v roku 1994 a v súčasnosti sú z nádrže pitnou vodou zásobované aj mestá Fiľakovo, Lučenec a Veľký Krtíš. V zatopenom území úplne zanikla osada Hámor, ale aj okolité usadlosti Hrozinovo, Chmelná, Šťavica. Samotné dielo tvorí vlastná vodárenská nádrž na hornom toku Ipľa a úpravňa vody. Výška hrádze je 53 metrov a celkový objem nádrže je vyše 26 miliónov kubických metrov. Zaujímavosťou je, že rieka Ipeľ má všetkých 12 prítokov v katastri Málinca z pravého brehu. Prítoky Chocholná, či Smolná sú výdatné natoľko, že sú takmer rovnocenné rieke Ipeľ. Práve výdatnosť zdrojov bola rozhodujúca pri výbere stavby pre zásobovanie pitnou vodou v Málinci.  

História vzniku vodnej stavby Orava siaha do začiatku 19. storočia, kedy boli spracované prvé návrhy na stavbu priehrady v Ústianskom hrdle. Prvé takéto návrhy sú z roku 1830 a teda viac ako 100 rokov pred výstavbou Vodnej stavby Orava. Všetky návrhy boli zamerané na odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov ničivých povodní, ktoré tu v minulosti boli veľmi časté. Samotná výstavba sústavy vodných diel na rieke Orava, medzi obcami Tvrdošín a Ústie nad Oravou tvoria Vodná stavba Orava, prebiehala počas druhej svetovej vojny, v rokoch 1941 až 1953. Výstavbe nepredchádzal podporný geologický prieskum a neexistovala ani podrobná projektová dokumentácia, pri čom by boli známe parametre a technologické zariadenie vodnej elektrárne. Všetky nedostatky, ktoré vznikli pri stavbe boli odstránené po skončení vojny v roku 1949 vytvorením betónovej gravitačnej priehrady. Vody nádrže celkom zaplavili obce Slanica, Ústie, Lavkov, Hámre a Osada a dve obce zaplavili čiastočne, pričom bolo potrebné presídliť asi 3200 obyvateľov. Realizácia vodnej stavby Tvrdošín, ktorá je vyrovnávacia nádrž špičkovej elektrárne Orava prebiehala v rokoch 1972 – 1978. Účelom vodnej stavby Orava, ktorá sa nachádza pod sútokom Bielej a Čiernej Oravy je nadlepšovanie nízkych prietokov Oravy a Váhu na energetické využitie, pre priemysel, poľnohospodárstvo, pre športové využitie, rekreáciu a rybolov. Celkový […]

Na Slovensku je viac ako 200 vodopádov, ale len 5 z nich nesie názov národná prírodná pamiatka. Lúčanský vodopád je najväčší travertínový vodopád na Slovensku, ktorý sa nachádza priamo v centre obce Lúčky. Je vysoký 13 m a vytvorený z travertínu, ktorého tvorba prebieha aj v súčasnosti. Vodopád nikdy nezamŕza, pretože sa do potoka Teplianka vlievajú termálne minerálne pramene, vďaka ktorým sa v Lúčkach už viac ako 300 rokov nachádzajú známe kúpele. Vodopád je krásny v každom ročnom období, prístupný je celoročne.

Vodná stavba Nosice – Priehrada Mládeže je veľkolepé vodné dielo, postavené v 50. rokoch minulého storočia v rámci povojnovej industrializácie Slovenska ako súčasť tzv. Vážskej kaskády. Nosická priehrada na rozhraní Púchovského a Považskobystrického okresu je najstaršou priehradou na Váhu. S jej výstavbou začali v roku 1949, ale dokončili ju až v roku 1958. Dôvodom bol nález liečivej vody, pre ktorú museli stavbu prerušiť, museli zmeniť technológiu výstavby a stavebné materiály. Opodstatnenosť výstavby priehrady sa podľa neho ukázala v roku 1960, dva roky po spustení prevádzky. Tisícročná voda predstavuje na priehrade prietok necelých 3000 kubických metrov za sekundu. Ak by vodné dielo nestálo, povodeň by pravdepodobne zmietla Púchov aj ostatné obce v okolí Váhu. Na stavbe sa podieľalo vyše 55 000 dobrovoľníkov, stavba si vyžiadala aj vysídlenie časti zatopeného územia. Priehrada dnes dotvára krajinu okolo meandrov pôvodného koryta Váhu medzi Považskou Bystricou a obcou Nosice. Pri budovaní diela bol náhodne objavený aj minerálny prameň, okolo ktorého boli postavené Kúpele Nimnica. Účelom vodnej stavby je vyrovnávanie prietokov Váhu, ochrana pred povodňami a výroba elektrickej energie. Vodná nádrž má rozlohu 488 ha a siaha od priehradného telesa po sútok kanála a Váhu pri obci Orlové. Dnes okrem hospodárskeho využitia má priehrada významné miesto […]

Podnet pre výstavbu vodnej stavby Môťová vzišiel na základe požiadaviek povojnového rastu priemyselných podnikov vo Zvolene. Tie k svojej činnosti vyžadovali naliehavé riešenie pri zabezpečovaní vody. Nádrž bola vytvorená prehradením toku Slatina zemnou homogénnou priehradou. Výstavba vodného diela si nevyžiadala žiadne presídlenie obyvateľstva, likvidáciu obytných domov a ani stavieb iného druhu. Zaplavené územie tvorili prevažne lúky a pasienky. VS Bola vybudovaná na rieke Slatina v rokoch 1953 – 1957. Plnenie nádrže bolo zahájené v roku 1957. Po dosiahnutí maximálnej hladiny bolo vykonané zhodnotenie funkcie zemnej hrádze. Nádrž Môťová slúži na vyrovnávanie minimálnych prietokov na toku Slatina, zabezpečuje úžitkovú vodu pre drevársky priemysel a pre tepláreň Zvolen. Jej druhoradým účelom je výroba elektrickej energie. Keďže nádrž je bezprostrednej blízkosti Zvolena, využíva sa aj na rekreáciu, športové rybárstvo a pestovanie vodných športov. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodárenská nádrž Starina sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina a je najväčšou vodýrenskou nádržou v strednej Európe. Vodná nádrž bola vybudovaná v rokoch 1983 až 1988 na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch na území národného parku Poloniny. Napúšťanie vodného diela sa začalo v roku 1987. Ochranné pásma pri vodnej nádrži Starina nedovoľujú využiť nádrž pre účely cestovného ruchu, alebo iné než vodohospodárske účely. Nádrž má objem 59,8 mil. m³ vody a rozprestiera sa na ploche 311,4 ha, priehradný múr dosahuje úctihodnú výšku 50 m. Dnes je táto vodná nádrž hlavným zdrojom pitnej vody pre mestá Košice a Prešov. Voda preteká 134,5 kilometrovým potrubím až do Košíc. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 dedín. Išlo o obce Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana, Zvala. Vysídlenie prebiehalo od jari 1980 až do jari 1986, keď ako poslednú vysťahovali obec Ruské. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

V katastroch obcí Zámutov a Rudlov sa nachádza prírodná rezervácia Zámutovské skaly. Zámutovské skaly sú jedným z najvýznamnejších prírodných výtvorov v Slánskych vrchoch. Na Jaseňovom a Čulkovom hrebeni sa rozkladajú Slánske vrchy, ktoré sú od seba oddelené potokom Čaklovec. 10 metrov vysoké kolmé skalné steny dotvárajú izolované vežičky.

Velký Rozsutec je nejvýraznejšia hora nacházajúca se v kriváňskej časti Malej Fatry na Slovensku. Charakteristické sú vápencové steny a bradlá, tvoriace vrcholovú pyramidu. Vrchol je v 1610 m n. m.. Je považovaný za jednu z nejkrásnejších hôr na Slovensku. Velký Rozsutec se stal symbolem pohorí a nachádza se tiež v logu Národního parku Malá Fatra. V minulosti se tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato. Rozprávajú sa aj legendy o ukrytom Jánošíkovom poklade.

Popradské pleso je pleso v Mengusovskej doline pred ústím Zlomísk pod zrázmi Ostrvy a Kôpok. Má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 17m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 494,3 m n. m. Pri plese stoja dve chaty. Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie jazero.

Sprevádzanie turistov vo Vysokých Tatrách a po horách Slovenska

Obec Kendice leží v severnej časti Košickej kotliny v doline Torysy. Je vzdialená 9 km od krajského mesta Prešov. V obci prevažuje obyvateľstvo, ktoré sa hlási ku kresťanskému náboženstvu. Vďaka ich inicatíve a prispeniu bolo na kopci nad obcou vybudované pútnické miesto, ktoré je vďaka prístrešku a ohnisku často navštevované aj turistami. Na toto miesto vedie aj turistický chodník tiahnucí sa hrebeňom  Slanských vrchov začínajúci na mieste zvanom Borkúť ( pri Prešove ) a prechádzajúci miestom s názvom Furča, kde sa nachádza pamätník Sedliackeho povstania.        

Z obce Šútovo sa dostanete k vodopádu po modrej turistickej značke. Leží približne v strede Národnej prírodnej rezervácie Šútovska dolina a patrí medzi obľúbené ciele turistov. Tí náročnejší sa k nemu môžu vybrať aj z Vrátnej, z konečnej kabínkovej lanovky na Chleb smerom k Mojžišovým prameňom a potom k Šútovskému vodopádu. Ten napája voda zo Šútovského potoka, priamo nad vodopádom má potok šírku 2,5m . Ide o najvyšší vodopád v Malej Fatre, je vysoký 38 metrov a patrí medzi najvyššie vodopády na Slovensku. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. V zimnom období vodopád ponúka zaujímavú ľadovú výzdobu. V Šútovskej doline si môžete pozrieť náučný chodník popri Šútovskom potoku, ktorý končí pri vodopáde.

Vodná plocha sa nachádza na rozhraní katastrov obcí Svinná – Trenčianske Jastrabie – Veľká Hradná, na pravej strane cesty 2.triedy, medzi Trenčianskym Jastrabím a Svinnou. Lov rýb je povolený vo vzdialenosti väčšej ako 30m od telesa priehrady. Oheň je možné zakladať len na miestach na to určených. Vodná plocha sa nachádza v 4. ochrannom pásme, kde platí zákaz používania spaľovacích motorov na plavidlách používaných pri výkone rybárskeho práva.

Vodopád Bystrého potoka (hovorovo aj vodopád Bystré alebo vodopád Bystrô) je národná prírodná pamiatka a chránený krajinný výtvor nachádzajúci sa v katastrálnom území mesta Hriňová. Nachádza sa na území Slovenského stredohoria na území Poľany v hornej časti Bystrého potoka južne až juhovýchodne od Poľany (1 458 m), pod sedlom Priehybina vo výške 983 m n. m. (vrchol – miesto prepadu vody – vodopádu). Výška steny prepadu vody je 20 m (výška vodopádu). Vodopád je prepadom potoka Bystrá, ktorý je pravostranným prítokom Slatiny, prameniacim pod Poľanou.

Malá dedinka s ľubozvučným názvom sa nachádza v okrese Krupina. V nej sa rozprestiera zatopený lom s rovnakým pomenovaním. Ako jeden z mála ponúka svojim návštevníkom sprievodné akcie, ako je volejbalový turnaj, diskotéka pod holým nebom či chladené pivko.

Harmanecská jaskyňa (Harmanecká jaskyňa, maďarská: Hermándi barlang) je krápníková jaskyňa na strednom Slovensku. Nachádza sa na severnej strane masívu Kotolnica v pohorí Staré Hory a Kremnica a južne od Veľkej Fatry. Najbližšie obce sú Harmanec a Dolný Harmanec; Banská Bystrica je asi 16 km juhovýchodne od jaskyne. Je tvorená zo stredne triasového tmavosivého gutensteinského vápenca s odhadovaným vekom 220 miliónov rokov. Vstup do jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 821 m a 260 m nad dolnou časťou doliny Harmanec.

Tatranské hory, ktoré sú súčasťou karpatského horského reťazca vo východnej Európe, vytvárajú prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. Slovenské a poľské strany sú chránené ako národné parky a sú obľúbené destinácie pre zimné a letné športy. V Tatrách žijú voľne žijúce zvieratá, vrátane tatranského kamzíka, svišťa, rysa a medveďov. Najvyššou horou Slovenska je tatranský vrchol Gerlach s výškou 2 655 m.n.m..