Príroda

Na Slovensku je viac ako 200 vodopádov, ale len 5 z nich nesie názov národná prírodná pamiatka. Lúčanský vodopád je najväčší travertínový vodopád na Slovensku, ktorý sa nachádza priamo v centre obce Lúčky. Je vysoký 13 m a vytvorený z travertínu, ktorého tvorba prebieha aj v súčasnosti. Vodopád nikdy nezamŕza, pretože sa do potoka Teplianka vlievajú termálne minerálne pramene, vďaka ktorým sa v Lúčkach už viac ako 300 rokov nachádzajú známe kúpele. Vodopád je krásny v každom ročnom období, prístupný je celoročne.

Nad obcou Bukovec a vedľa obce Hýľov sa nachádza veľká Bukovecká umelá nádrž, slúžiaca ako doplnková zásobáreň pitnej vody pre mesto Košice a Košice okolie. Okrem tejto nádrže sa pod obcou Bukovec nachádza aj dolná nádrž, ktorá bola vybudovaná ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre hutnícku prevádzku VSŽ Košice. Z geomorfologického hľadiska patrí do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Volovské vrchy (dolina, v ktorej sa nachádza umelá nádrž tvorí hranicu podcelkov Holička a Kojšovská hoľa). Vodárenská nádrž Bukovec bola vybudovaná v rokoch 1968 až 1976. Okrem zásobovania obyvateľov pitnou vodou má nádrž aj ochrannú funkciu, vyrovnávanie kolísavých výdatností zdrojov Košického skupinového vodovodu, ale plní aj ochrannú funkciu pri znižovaní povodňových prietokov. Vodná nádrž Bukovec nie je pre verejnosť sprístupnená, je ale významným biotopom vodného vtáctva, obojživelníkov a vtáctva. Biotop je priam predurčený na výskyt väčšieho množstva obojživelníkov, cicavcov, hmyzu a plazov. Zásobný objem nádrže je okolo 25 miliónov kubických metrov. Dĺžka priehrady je 2,8 kilometrov. Výška hrádze nad terénom je od 50 do 55 metrov. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Veľká Domaša je 4. najväčšou vodnou nádržou na Slovensku, bola vybudovaná v povodí Bodrogu na toku Ondavy v rokoch 1962 – 1967 ako súčasť vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine. Jej účelom je akumulácia vody pri vyšších prietokoch, protipovodňová ochrana, využívanie hydroenergetického potenciálu, rekreácia či šport. Výstavba vodného diela Veľká Domaša trvala 6 rokov. Začala sa vo februári 1962 a ukončená bola v decembri 1967. Injekčná štôlňa sa začala zakladať v auguste 1963. Prietok Ondavy bol odvedený do komunikačnej štôlne v júni 1964. Sypanie vlastného telesa hrádze sa začalo na jar v roku 1964, keď bol ešte otvorený výkop injekčnej štôlne. Sypanie zemnej hrádze bolo ukončené v septembri 1966. V tom čase už bola nádrž po prvý krát napúšťaná – 01. novembra 1965, kedy bola ukončená i výstavba hate vyrovnávacej nádrže Malá Domaša. Hydroelektráreň na priehrade bola dokončená v decembri 1966 a o rok neskôr, v decembri 1967, bola ukončená výstavba celého vodného diela. Cez priehradu Veľká Domaša prechádza 49. rovnobežka severnej šírky. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodárenská nádrž Starina sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina a je najväčšou vodýrenskou nádržou v strednej Európe. Vodná nádrž bola vybudovaná v rokoch 1983 až 1988 na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch na území národného parku Poloniny. Napúšťanie vodného diela sa začalo v roku 1987. Ochranné pásma pri vodnej nádrži Starina nedovoľujú využiť nádrž pre účely cestovného ruchu, alebo iné než vodohospodárske účely. Nádrž má objem 59,8 mil. m³ vody a rozprestiera sa na ploche 311,4 ha, priehradný múr dosahuje úctihodnú výšku 50 m. Dnes je táto vodná nádrž hlavným zdrojom pitnej vody pre mestá Košice a Prešov. Voda preteká 134,5 kilometrovým potrubím až do Košíc. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 dedín. Išlo o obce Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana, Zvala. Vysídlenie prebiehalo od jari 1980 až do jari 1986, keď ako poslednú vysťahovali obec Ruské. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodná stavba alebo vodárenská nádrž Turček sa začala stavať v roku 1992. Jej hlavnou úlohou je akumulácia a prísun surovej vody pre úpravňu vody v Turčeku, odkiaľ zásobuje pitnou vodou okresy Žiar nad Hronom, Handlová a Prievidza. Jej druhotným poslaním je ochrana horného toku Turca pred povodňami, zabezpečenie jeho ekologicky stabilného prietoku počas celého roka a výroba elektrickej energie v malých vodných elektrárňach všade, kde sa v rámci diela vytvoria spády a prietoky s možnosťou ich výstavby. Nádrž sa nachádza na sútoku potokov Turiec a Ružový potok nad obcou Turček. Celková plocha povodia je 29,5 km2. Priemerné množstvo dodanej vody do úpravne vody je ročne 15,8 mil. m3. Šírka údolia je približne 120 m a nadmorská výška v priehradnom profile je 719 m. n. m. Celkový objem nádrže je 10,6 mil. m3, pričom jej zásobný obsah je 9,9 mil. m3. (nádrž sa naplní dvakrát do roka) a stály objem je 0,3 mil. m3 vody. V priestore priehrady sú vybudované objekty zabezpečujúce funkčnosť vodárenskej nádrže. Pevnosť priehrady zabezpečuje jej hrázdny múr, ktorý má výšku 59 m a dĺžku koruny 287,6 m. Popri výstavbe Vodárenskej nádrže Turček bolo vystavaných šesť náhradných bytov v areáli obce pre občanov, ktorí museli byť následkom výstavby […]

Vodná stavba Ružín je sústavou vodných diel (VD) Ružín I. a Ružín II., vybudovaných na rieke Hornád, nad mestom Košice v rokoch 1962 až 1972. Nachádza sa v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, kde rieka Hornád preteká hlbokým a úzkym údolím medzi strmými svahmi Volovských vrchov a Čiernej hory. Hlavným účeľom sústavy vodných diel je zabezpečiť vodu pre priemysel v oblasti Košíc, nadlepšovanie prietokov, s cieľom zlepšiť čistotu vody v toku, výroba elektrickej energie a čiastočná protipovodňová ochrana územia pod priehradou. Nádrž je využívaná aj na rekreačné účely. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Popradské pleso je pleso v Mengusovskej doline pred ústím Zlomísk pod zrázmi Ostrvy a Kôpok. Má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 17m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 494,3 m n. m. Pri plese stoja dve chaty. Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie jazero.

Národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír Informácie o odhadovanom čase erupcie nájdete TU. Čas erupcie sa predpokladá podľa poslednej známej erupcie a je vypočítavaný v intervale 34-36 hod. Interval výpočtu môže tiež kolísať a niekedy môže byť aj menej ako 34-36 hod. a preto je potrebné orientovať sa časom, ktorý je zverejnený. Herliansky gejzír je prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou, ale jeho samotná činnosť – erupcia je ovplyvňovaná prírodou. Čas erupcie, ktorý je vypočítavaný podľa poslednej erupcie je orientačný. Prosíme návštevníkov, ktorí majú záujem vidieť tento jedinečný výtvor prírody a človeka, aby boli trpezliví a počítali s tým, že skutočný čas erupcie gejzíra sa môže posunúť, erupcia môže nastať aj skôr. Je vhodné prísť aspoň 1 hodinu skôr pred uvádzaným časom. Dĺžka erupcie je 25 minút. Herliansky gejzír bol v roku 2016 zrekonštruovaný z finančných prostriedkov envirofondu SR a Technickej univerzity Košice. Výška erupcie gejzíru je po oprave okolo 22m. Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m, ako aj nízkotermálnou vodou. Za zrod môže Herliansky gejzír ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. […]

Obec Lačnov v okrese Prešov má vo svojom katastri jedinečný unikát. GRAVITAČNÚ ANOMÁLIU, ktorá láka stále viac turistov a zvedavcov zo širokého okolia. V skutočnosti je to „len“ cesta v krajine ( neďaleko jaskyne Zlá diera ) na ktorej zažijete fascinujúce divadlo. Potok tu tečie HORE KOPCOM. Ak kráčate po ceste s pocitom, že idete dole kopcom a upadne vám predmet, na vaše veľké prekvapenie sa začne kotúľať DO KOPCA. Odbrzdené auto s vypnutým motorom na neutráli sa rozbehne DO KOPCA. Táto záhada má však jednoduché vysvetlenie. Ide o očný klam. Zahnutý horizont, zvláštne stavaná krajina, a nezvyčajný šikmý rast stromov zapríčiňujú, že kopec, ktorý vyzerá, že stúpa, v skutočnosti klesá. Okolie tejto anomálie ponúka víhľad na krásnu prírodu. Je to vhodné miesto na relax v srdci hubárskeho kraja a v okolí sa nachádza veľa iných zaujímavostí.        

Z obce Šútovo sa dostanete k vodopádu po modrej turistickej značke. Leží približne v strede Národnej prírodnej rezervácie Šútovska dolina a patrí medzi obľúbené ciele turistov. Tí náročnejší sa k nemu môžu vybrať aj z Vrátnej, z konečnej kabínkovej lanovky na Chleb smerom k Mojžišovým prameňom a potom k Šútovskému vodopádu. Ten napája voda zo Šútovského potoka, priamo nad vodopádom má potok šírku 2,5m . Ide o najvyšší vodopád v Malej Fatre, je vysoký 38 metrov a patrí medzi najvyššie vodopády na Slovensku. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. V zimnom období vodopád ponúka zaujímavú ľadovú výzdobu. V Šútovskej doline si môžete pozrieť náučný chodník popri Šútovskom potoku, ktorý končí pri vodopáde.

Aj Malá Fatra patrí medzi pohoria, v ktorých si môžete vyskúšať svoje schopnosti a odvahu na zaistenom turistickom chodníku v náročnom teréne, pre ktorý sa vžil názov ferrata. Ide o jednosmerný chodník zasadený do kaňonu Pivovarského potoka, ku ktorému sa dostanete priamo z Martina – Strání po turistickej značke smerom k Pivovarskému potoku. Prvé technické pomôcky a rebrík začínajú vo výške 930 m n. m. Nasleduje istená časť prevažne po pravej strane potoka traverzom po skalných stienkach a miestami, kde sú pridané železné stúpačky.  Vo výške 1 130 m n. n. sa ferrata rozdeľuje na dva varianty, ľahší má náročnosť B, ťažší C. Obe trasy sa stretnú vo výške 1 1250 m n m., kde pokračujú lesnou cestou smerom na hrebeň Martinských holí. Odtiaľto sa po modrej značke ľahko dostanete k turistickým chatám. Turistická uzávera: 15.4. – 31.5. 15.9. – 31.10.  

Driny je vápencová jaskyňa na západnom Slovensku v Malých Karpatoch. Nachádza sa asi 2 km juhozápadne od obce Smolenice. Vstupná nadmorská výška jaskyne je 399 m. Prvý pokus o vstup do jaskyne spravili pruskí vojaci, ktorí táborili neďaleko počas rakúsko-pruskej vojny.

Vodopád Bystrého potoka (hovorovo aj vodopád Bystré alebo vodopád Bystrô) je národná prírodná pamiatka a chránený krajinný výtvor nachádzajúci sa v katastrálnom území mesta Hriňová. Nachádza sa na území Slovenského stredohoria na území Poľany v hornej časti Bystrého potoka južne až juhovýchodne od Poľany (1 458 m), pod sedlom Priehybina vo výške 983 m n. m. (vrchol – miesto prepadu vody – vodopádu). Výška steny prepadu vody je 20 m (výška vodopádu). Vodopád je prepadom potoka Bystrá, ktorý je pravostranným prítokom Slatiny, prameniacim pod Poľanou.

Malá dedinka s ľubozvučným názvom sa nachádza v okrese Krupina. V nej sa rozprestiera zatopený lom s rovnakým pomenovaním. Ako jeden z mála ponúka svojim návštevníkom sprievodné akcie, ako je volejbalový turnaj, diskotéka pod holým nebom či chladené pivko.

Národný park Poloniny je národný park na severovýchodnom Slovensku, poľských a ukrajinských hraniciach v pohorí Bukovské vrchy, ktoré patria do východných Karpát. Bol založený 1. októbra 1997 s chránenou oblasťou 298,05 km² a nárazníkovou zónou 109,73 km².