Príroda

Vodná stavba Krpeľany bola uvedená do prevádzky 5.12.1961 a je súčasťou tzv. Hornovážskej kaskády, ktorá pozostáva z 3 stupňov: Krpeľany – Sučany – Lipovec. Účelom vodnej stavby je využívanie energie rieky Váh na výrobu el. energie v úseku medzi Kraľovanmi a Vrútkami, lokálna plavba a čiastočné zníženie prietokov veľkých vôd v koryte Váhu a priľahlom úseku, a to o kapacitu vodného diela. Pre energetické využitie sa odoberá vodnou elektrárňou Krpeľany max. 210 m3.s-1. Stupeň Krpeľany pozostáva z nasledovných objektov: zemná hrádza, hať, elektráreň, jalový priepad, malá vodná elektráreň, odpadový kanál, úprava Váhu v zdrži a pod vodným dielom, 110 kV rozvodňa, čerpacia stanica Kraľovany. Zemná hrádza, hať a elektráreň prehradzujú údolie Váhu, čím vzdúvajú vodu a tým vzniká nádrž so zaplavenou plochou 1,26 km2, dĺžka vzdutia činí 5990 m, max. šírka zátopového územia je 510,0 m. Celkový objem nádrže (projektovaný stav) 8,333 mil. m3 je zmenšený v dôsledku usadzovania splavenín na 3,500 mil.m3 (zameranie v roku 1977).

Sústava vodných diel Dobšiná Sústavu vodných diel tvoria Palcmanská Maša – Vlčia dolina – Dobšiná. Prvé dve boli vybudované v rokoch 1948 – 1954. Nádrž Dobšiná bola vytvorená neskôr, v rokoch 1957 – 1960, ako vyrovnávacia nádrž pod Vlčou dolinou, aby eliminovala rozkolísanosť prietokov v Dobšinskom potoku, spôsobených výrobou špičkovej elektrickej energie. Je to prvá väčšia hydrotechnická stavba na východe Slovenka, na jeho styku so stredným Slovenskom a je situovaná v západnej časti Volovských vrchov s prevodom vody z jedného povodia do druhého a to z povodia Hornádu do povodia Slanej. Vodné dielo slúži aj takzvaným nepriamym efektom. Z tohto hľadiska akumulačná nádrž Palcmanská Maša plní esteticko- krajinársku a rekreačno-turistickú úlohu. Napriek prevažne energetickému významu vodného diela je nezanedbateľná aj jeho protipovodňová funkcia, ktorá v posledných rokoch častých a extrémnych záplav nadobudla aktuálnu závažnosť. Hlavnými objektmi sústavy sú priehrada a akumulačná nádrž Palcmanská Maša na Hnilci, odberný objekt a tlakový privádzač, dolná nádrž vytvorená priehradou vo Vlčej doline, vysokotlaková a nízkotlaková špičková vodná elektráreň a vyrovnávacia nádrž na Dobšinskom potoku, ktorej priehrada má svetové prvenstvo v použití tesnenia z fólie PVC. Prevažná časť objektov sústavy bola vybudovaná v r. 1948 – 1956, s výnimkou priehrady vyrovnávacej nádrže Dobšiná, ktorá bola […]

Vodná stavba Drahovce – Madunice známa aj ako Vodná nádrž Sĺňava. Vodná stavba Drahovce – Madunice je viacúčelové vodné dielo, ktoré využíva úsek Váhu medzi Piešťanmi a Hlohovcom, bolo vybudované v rokoch 1956 – 1959. Zahájenie trvalej prevádzky bolo v roku 1960. Primárnymi účelmi vodnej stavby sú zabezpečenie dostatku vody pre jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice a odbery vody pre závlahy. Medzi sekundárne účely patrí rekreácia, vodné športy a rybolov, ako i ochrana a dotvorenie životného prostredia. Hať Drahovce je situovaná na Váhu v rkm 113,43. Celková dĺžka hate je 132,0 m, tvorí ju šesť haťových polí hradených hákovými dvojsegmentami o šírke 16,0 m a výške 7,8 m s celkovou kapacitou 3400 m3·s−1 Zdrž je situovaná na rovine a vytvorená je haťou a systémom dvoch obvodovych hrádzí. Vzdutá voda vytvára maximálnu zatopenú plochu 4,3 km² s celkovým objemom nádrže 12,5 mil. m3

Hvezdáreň a planetárium v Prešove je špecializovanou kultúrnou organizáciou, od roku 2002 v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Inštitucionálnu formu mestskej hvezdárne sme získali (ako prví na Slovensku) v roku 1948 otvorením ľudovej hvezdárne. V roku 1984 sme sprevádzkovali planetárium. Pri organizovaní návštevnosti našej organizácie radi vítame jednotlivcov aj kolektívy a programovú ponuku tvoríme pre širokú vekovú a záujmovú škálu návštevníkov: pozorovanie oblohy umožňuje poznávať vesmír pomocou ďalekohľadov návšteva hviezdnej sály poskytuje priestor tak pre astronomické témy ako aj kultúrne vyžitie tematické  audio-vizuálne programy a výstavy tvoria podporný rámec prírodovedného vzdelávania a umeleckého vyjadrenia Komplex činností našej inštitúcie slúži na plnenie jej hlavného poslania, čím je popularizácia astronómie v širokom spektre foriem. Vo vzdelávaní pre školy nachádzame najvyššiu mieru uplatnenia našej špecializácie, ktorá sa odráža aj v celom rade ďalších aktivít a podujatí.    

Hvezdáreň v Humennom Vihorlatská hvezdáreň v Humennom je regionálnou špecializovanou vedecko-výskumnou, kultúrno-vzdelávacou a odborno-pozorovateľskou inštitúciou v oblasti astronómie a príbuzných prírodných vied. Hvezdáreň bola založená v roku 1952 a za vyše 65 rokov činnosti sa stala významným centrom astronomického vzdelávania, propagácie a pozorovaní v regióne Horného Zemplína. Budova hvezdárne je situovaná v strede mesta a je ľahko dostupná pre návštevníkov. Poskytuje možnosť prednášok v sále pre 77 poslucháčov a pozorovania objektov nočnej oblohy ďalekohľadom typu Cassegrain s priemerom hlavného zrkadla 250mm, ktorý je umiestnený v 4-metrovej kupole alebo menšími ďalekohľadmi z terasy hvezdárne. Svoju návštevu si môžete objednať cez formulár, ktorý nájdete na našej webovej stránke.    

Odborná činnosť Vihorlatskej hvezdárne v Humennom je sústredená na vysunutom odbornom pracovisku – na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle, ktoré je lokalizované v Parku tmavej oblohy Poloniny. Vďaka svojej polohe má observatórium jedinečné podmienky tmavej oblohy, ktorú využíva na odborné pozorovania. Hlavným ďalekohľadom  observatória je Vihorlatský národný teleskop (VNT) s priemerom hlavného zrkadla 1 meter, ktorý je druhým najväčším ďalekohľadom  na Slovensku a od roku 2006 sa na ňom vedú systematické pozorovania premenných hviezd. K dispozícii je však aj niekoľko ďalekohľadov pre verejnosť, ktorá má možnosť využiť ich k pozorovaniu objektov na hviezdnom nebi. Okrem prístrojov na pozorovania máme k dispozícii aj silný nástroj na edukáciu a popularizáciu v oblasti astronómie – planetárium. To bolo postavené v rámci projektu Karpatské nebo a bolo uvedené do prevádzky v roku 2012. Môžeme tu premietať virtuálnu nočnú oblohu optomechanickým prístrojom ZKP2 a po digitalizácii v roku 2018 aj množstvo edukačných filmov v celooblohovej projekcii. Pozorovania, ako aj iné podujatia pre školy a verejnosť, robíme na našom observatóriu výhradne na objednávku.  

Hlavný účel vodnej stavby Liptovská Mara – Bešeňová je v hospodárení s vodou pre závlahy na dolnom Váhu, vo využívaní vodnej energie pre výrobu elektrickej energie, v zlepšení čistoty vody v toku, dodávanie vody pre priemysel, vo zvýšení ochrany územia pred povodňami, pre chov rýb a tiež rekreačné a športové účely. Taktiež trvale zabezpečuje a usmerňuje hospodárenie s vodou v povodí Váhu a vhodnou spoluprácou nádrží Liptovská Mara a Orava nadlepšuje odtokové pomery na Váhu v letnom, ale najmä v zimnom období. Stavba priehrad VS Liptovská Mara – VS Bešeňová sa začala v roku 1965 intenzívnym geologickým prieskumom, ktorý spolu s prípravnými prácami trvali do konca roku 1969. Od januára 1970 sa začala vlastná stavba priehrady Lipt. Mara – Bešeňová, ktorá bola dokončená koncom roka 1977. No už 1.5.1975 bola dosiahnutá minimálna prevádzková hladina čo umožnilo začať s jej prevádzkou. Hrádza Liptovskej Mary je dlhá 1.225 m , vysoká 45 m nad dnom rieky a šírku v korune 7 metrov. Celkový objem hrádze je 3.970.000 m³, pri čom zaberá plochu 21,68 km², dĺžku cca 7,5 km, priemernú šírku 2,5 km a maximálny objem 361,9 mil m³ vody. Najväčšia hĺbka: cca 46 -48 m, v závislosti od výšky hladiny. VS Bešeňová […]

Národná zoo Bojnice je najstaršou, najkrajšou a najnavštevovanejšou zoologickou záhradou na Slovensku. Tiež je jedinou štátnou zoologickou záhradou v SR, jej zriaďovateľom je MŽP SR. Výchovne a edukačne vplýva na verejnosť v oblasti životného prostredia a ochrany biodiverzity, spravuje národné záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy a v rámci prevádzky rehabilitačnej stanice pre zranené vzácne živočíchy zabezpečuje trvalú starostlivosť o poranené a hendikepované jedince z voľnej prírody. Národná zoo Bojnice prezentuje jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta, návštevníci tu nájdu viac ako 430 druhov s celkovým počtom viac ako 3500 exemplárov. Je to najväčšia kolekcia zo všetkých slovenských zoo, pričom približne 280 druhov vystavujeme ako jediná zoo na Slovensku.

Obora s diviakmi v lese.

Na Slovensku je viac ako 200 vodopádov, ale len 5 z nich nesie názov národná prírodná pamiatka. Lúčanský vodopád je najväčší travertínový vodopád na Slovensku, ktorý sa nachádza priamo v centre obce Lúčky. Je vysoký 13 m a vytvorený z travertínu, ktorého tvorba prebieha aj v súčasnosti. Vodopád nikdy nezamŕza, pretože sa do potoka Teplianka vlievajú termálne minerálne pramene, vďaka ktorým sa v Lúčkach už viac ako 300 rokov nachádzajú známe kúpele. Vodopád je krásny v každom ročnom období, prístupný je celoročne.

Nad obcou Bukovec a vedľa obce Hýľov sa nachádza veľká Bukovecká umelá nádrž, slúžiaca ako doplnková zásobáreň pitnej vody pre mesto Košice a Košice okolie. Okrem tejto nádrže sa pod obcou Bukovec nachádza aj dolná nádrž, ktorá bola vybudovaná ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre hutnícku prevádzku VSŽ Košice. Z geomorfologického hľadiska patrí do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Volovské vrchy (dolina, v ktorej sa nachádza umelá nádrž tvorí hranicu podcelkov Holička a Kojšovská hoľa). Vodárenská nádrž Bukovec bola vybudovaná v rokoch 1968 až 1976. Okrem zásobovania obyvateľov pitnou vodou má nádrž aj ochrannú funkciu, vyrovnávanie kolísavých výdatností zdrojov Košického skupinového vodovodu, ale plní aj ochrannú funkciu pri znižovaní povodňových prietokov. Vodná nádrž Bukovec nie je pre verejnosť sprístupnená, je ale významným biotopom vodného vtáctva, obojživelníkov a vtáctva. Biotop je priam predurčený na výskyt väčšieho množstva obojživelníkov, cicavcov, hmyzu a plazov. Zásobný objem nádrže je okolo 25 miliónov kubických metrov. Dĺžka priehrady je 2,8 kilometrov. Výška hrádze nad terénom je od 50 do 55 metrov. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Veľká Domaša je 4. najväčšou vodnou nádržou na Slovensku, bola vybudovaná v povodí Bodrogu na toku Ondavy v rokoch 1962 – 1967 ako súčasť vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine. Jej účelom je akumulácia vody pri vyšších prietokoch, protipovodňová ochrana, využívanie hydroenergetického potenciálu, rekreácia či šport. Výstavba vodného diela Veľká Domaša trvala 6 rokov. Začala sa vo februári 1962 a ukončená bola v decembri 1967. Injekčná štôlňa sa začala zakladať v auguste 1963. Prietok Ondavy bol odvedený do komunikačnej štôlne v júni 1964. Sypanie vlastného telesa hrádze sa začalo na jar v roku 1964, keď bol ešte otvorený výkop injekčnej štôlne. Sypanie zemnej hrádze bolo ukončené v septembri 1966. V tom čase už bola nádrž po prvý krát napúšťaná – 01. novembra 1965, kedy bola ukončená i výstavba hate vyrovnávacej nádrže Malá Domaša. Hydroelektráreň na priehrade bola dokončená v decembri 1966 a o rok neskôr, v decembri 1967, bola ukončená výstavba celého vodného diela. Cez priehradu Veľká Domaša prechádza 49. rovnobežka severnej šírky. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodárenská nádrž Starina sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina a je najväčšou vodýrenskou nádržou v strednej Európe. Vodná nádrž bola vybudovaná v rokoch 1983 až 1988 na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch na území národného parku Poloniny. Napúšťanie vodného diela sa začalo v roku 1987. Ochranné pásma pri vodnej nádrži Starina nedovoľujú využiť nádrž pre účely cestovného ruchu, alebo iné než vodohospodárske účely. Nádrž má objem 59,8 mil. m³ vody a rozprestiera sa na ploche 311,4 ha, priehradný múr dosahuje úctihodnú výšku 50 m. Dnes je táto vodná nádrž hlavným zdrojom pitnej vody pre mestá Košice a Prešov. Voda preteká 134,5 kilometrovým potrubím až do Košíc. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 dedín. Išlo o obce Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana, Zvala. Vysídlenie prebiehalo od jari 1980 až do jari 1986, keď ako poslednú vysťahovali obec Ruské. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodná stavba alebo vodárenská nádrž Turček sa začala stavať v roku 1992. Jej hlavnou úlohou je akumulácia a prísun surovej vody pre úpravňu vody v Turčeku, odkiaľ zásobuje pitnou vodou okresy Žiar nad Hronom, Handlová a Prievidza. Jej druhotným poslaním je ochrana horného toku Turca pred povodňami, zabezpečenie jeho ekologicky stabilného prietoku počas celého roka a výroba elektrickej energie v malých vodných elektrárňach všade, kde sa v rámci diela vytvoria spády a prietoky s možnosťou ich výstavby. Nádrž sa nachádza na sútoku potokov Turiec a Ružový potok nad obcou Turček. Celková plocha povodia je 29,5 km2. Priemerné množstvo dodanej vody do úpravne vody je ročne 15,8 mil. m3. Šírka údolia je približne 120 m a nadmorská výška v priehradnom profile je 719 m. n. m. Celkový objem nádrže je 10,6 mil. m3, pričom jej zásobný obsah je 9,9 mil. m3. (nádrž sa naplní dvakrát do roka) a stály objem je 0,3 mil. m3 vody. V priestore priehrady sú vybudované objekty zabezpečujúce funkčnosť vodárenskej nádrže. Pevnosť priehrady zabezpečuje jej hrázdny múr, ktorý má výšku 59 m a dĺžku koruny 287,6 m. Popri výstavbe Vodárenskej nádrže Turček bolo vystavaných šesť náhradných bytov v areáli obce pre občanov, ktorí museli byť následkom výstavby […]

Vodná stavba Ružín je sústavou vodných diel (VD) Ružín I. a Ružín II., vybudovaných na rieke Hornád, nad mestom Košice v rokoch 1962 až 1972. Nachádza sa v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, kde rieka Hornád preteká hlbokým a úzkym údolím medzi strmými svahmi Volovských vrchov a Čiernej hory. Hlavným účeľom sústavy vodných diel je zabezpečiť vodu pre priemysel v oblasti Košíc, nadlepšovanie prietokov, s cieľom zlepšiť čistotu vody v toku, výroba elektrickej energie a čiastočná protipovodňová ochrana územia pod priehradou. Nádrž je využívaná aj na rekreačné účely. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Popradské pleso je pleso v Mengusovskej doline pred ústím Zlomísk pod zrázmi Ostrvy a Kôpok. Má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 17m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 494,3 m n. m. Pri plese stoja dve chaty. Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie jazero.

Národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír Informácie o odhadovanom čase erupcie nájdete TU. Čas erupcie sa predpokladá podľa poslednej známej erupcie a je vypočítavaný v intervale 34-36 hod. Interval výpočtu môže tiež kolísať a niekedy môže byť aj menej ako 34-36 hod. a preto je potrebné orientovať sa časom, ktorý je zverejnený. Herliansky gejzír je prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou, ale jeho samotná činnosť – erupcia je ovplyvňovaná prírodou. Čas erupcie, ktorý je vypočítavaný podľa poslednej erupcie je orientačný. Prosíme návštevníkov, ktorí majú záujem vidieť tento jedinečný výtvor prírody a človeka, aby boli trpezliví a počítali s tým, že skutočný čas erupcie gejzíra sa môže posunúť, erupcia môže nastať aj skôr. Je vhodné prísť aspoň 1 hodinu skôr pred uvádzaným časom. Dĺžka erupcie je 25 minút. Herliansky gejzír bol v roku 2016 zrekonštruovaný z finančných prostriedkov envirofondu SR a Technickej univerzity Košice. Výška erupcie gejzíru je po oprave okolo 22m. Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m, ako aj nízkotermálnou vodou. Za zrod môže Herliansky gejzír ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. […]

Obec Lačnov v okrese Prešov má vo svojom katastri jedinečný unikát. GRAVITAČNÚ ANOMÁLIU, ktorá láka stále viac turistov a zvedavcov zo širokého okolia. V skutočnosti je to „len“ cesta v krajine ( neďaleko jaskyne Zlá diera ) na ktorej zažijete fascinujúce divadlo. Potok tu tečie HORE KOPCOM. Ak kráčate po ceste s pocitom, že idete dole kopcom a upadne vám predmet, na vaše veľké prekvapenie sa začne kotúľať DO KOPCA. Odbrzdené auto s vypnutým motorom na neutráli sa rozbehne DO KOPCA. Táto záhada má však jednoduché vysvetlenie. Ide o očný klam. Zahnutý horizont, zvláštne stavaná krajina, a nezvyčajný šikmý rast stromov zapríčiňujú, že kopec, ktorý vyzerá, že stúpa, v skutočnosti klesá. Okolie tejto anomálie ponúka víhľad na krásnu prírodu. Je to vhodné miesto na relax v srdci hubárskeho kraja a v okolí sa nachádza veľa iných zaujímavostí.        

Z obce Šútovo sa dostanete k vodopádu po modrej turistickej značke. Leží približne v strede Národnej prírodnej rezervácie Šútovska dolina a patrí medzi obľúbené ciele turistov. Tí náročnejší sa k nemu môžu vybrať aj z Vrátnej, z konečnej kabínkovej lanovky na Chleb smerom k Mojžišovým prameňom a potom k Šútovskému vodopádu. Ten napája voda zo Šútovského potoka, priamo nad vodopádom má potok šírku 2,5m . Ide o najvyšší vodopád v Malej Fatre, je vysoký 38 metrov a patrí medzi najvyššie vodopády na Slovensku. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. V zimnom období vodopád ponúka zaujímavú ľadovú výzdobu. V Šútovskej doline si môžete pozrieť náučný chodník popri Šútovskom potoku, ktorý končí pri vodopáde.

Aj Malá Fatra patrí medzi pohoria, v ktorých si môžete vyskúšať svoje schopnosti a odvahu na zaistenom turistickom chodníku v náročnom teréne, pre ktorý sa vžil názov ferrata. Ide o jednosmerný chodník zasadený do kaňonu Pivovarského potoka, ku ktorému sa dostanete priamo z Martina – Strání po turistickej značke smerom k Pivovarskému potoku. Prvé technické pomôcky a rebrík začínajú vo výške 930 m n. m. Nasleduje istená časť prevažne po pravej strane potoka traverzom po skalných stienkach a miestami, kde sú pridané železné stúpačky.  Vo výške 1 130 m n. n. sa ferrata rozdeľuje na dva varianty, ľahší má náročnosť B, ťažší C. Obe trasy sa stretnú vo výške 1 1250 m n m., kde pokračujú lesnou cestou smerom na hrebeň Martinských holí. Odtiaľto sa po modrej značke ľahko dostanete k turistickým chatám. Turistická uzávera: 15.4. – 31.5. 15.9. – 31.10.  

Driny je vápencová jaskyňa na západnom Slovensku v Malých Karpatoch. Nachádza sa asi 2 km juhozápadne od obce Smolenice. Vstupná nadmorská výška jaskyne je 399 m. Prvý pokus o vstup do jaskyne spravili pruskí vojaci, ktorí táborili neďaleko počas rakúsko-pruskej vojny.

Malá dedinka s ľubozvučným názvom sa nachádza v okrese Krupina. V nej sa rozprestiera zatopený lom s rovnakým pomenovaním. Ako jeden z mála ponúka svojim návštevníkom sprievodné akcie, ako je volejbalový turnaj, diskotéka pod holým nebom či chladené pivko.

Národný park Poloniny je národný park na severovýchodnom Slovensku, poľských a ukrajinských hraniciach v pohorí Bukovské vrchy, ktoré patria do východných Karpát. Bol založený 1. októbra 1997 s chránenou oblasťou 298,05 km² a nárazníkovou zónou 109,73 km².

Ružiná je obec a obec v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji.