Rybolov

Hydrotechnické údaje: kóta koruny hrádze 380,40 m n. m. šírka koruny hrádze 8,00 m výška hrádze nad údolnou nivou 32,50 m dĺžka hrádze v korune 390,00 m min. prevádzková hladina 361,00 m n. m. max. prevádzková hladina 377,25 m n. m. max. dovolená hladina 378,80 m n. m. celkový objem nádrže 8 431 443 m3    

Vodárenskou nádržou Nová Bystrica bola vybudovaná v rokoch 1983 – 1989. Nachádza sa na toku Bystrica, v priestore pod sútkom potokov Harvelka, Stanov potok a Riečnica.Pri budovaní museli byť vysídlené obce Harvelka a Riečnica s priľahlími osadami, tzv. “Cholvárkami”. Z pôvodnej zástavby zostal len katolícky kostol z obce Riečnica. Slúži predovšetkým ako zdroj surovej pitnej vody, ktorá smeruje do úpravovne a odtiaľ je distribuovaná do Okresov Žilina a Čadca ako pitná voda, ďalej slúži na zadržanie povodňovej vlny a využíva sa i jej hydroenergetický potenciál.        

Hlavný účel vodnej stavby Liptovská Mara – Bešeňová je v hospodárení s vodou pre závlahy na dolnom Váhu, vo využívaní vodnej energie pre výrobu elektrickej energie, v zlepšení čistoty vody v toku, dodávanie vody pre priemysel, vo zvýšení ochrany územia pred povodňami, pre chov rýb a tiež rekreačné a športové účely. Taktiež trvale zabezpečuje a usmerňuje hospodárenie s vodou v povodí Váhu a vhodnou spoluprácou nádrží Liptovská Mara a Orava nadlepšuje odtokové pomery na Váhu v letnom, ale najmä v zimnom období. Stavba priehrad VS Liptovská Mara – VS Bešeňová sa začala v roku 1965 intenzívnym geologickým prieskumom, ktorý spolu s prípravnými prácami trvali do konca roku 1969. Od januára 1970 sa začala vlastná stavba priehrady Lipt. Mara – Bešeňová, ktorá bola dokončená koncom roka 1977. No už 1.5.1975 bola dosiahnutá minimálna prevádzková hladina čo umožnilo začať s jej prevádzkou. Hrádza Liptovskej Mary je dlhá 1.225 m , vysoká 45 m nad dnom rieky a šírku v korune 7 metrov. Celkový objem hrádze je 3.970.000 m³, pri čom zaberá plochu 21,68 km², dĺžku cca 7,5 km, priemernú šírku 2,5 km a maximálny objem 361,9 mil m³ vody. Najväčšia hĺbka: cca 46 -48 m, v závislosti od výšky hladiny. VS Bešeňová […]

Veľká Domaša je 4. najväčšou vodnou nádržou na Slovensku, bola vybudovaná v povodí Bodrogu na toku Ondavy v rokoch 1962 – 1967 ako súčasť vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine. Jej účelom je akumulácia vody pri vyšších prietokoch, protipovodňová ochrana, využívanie hydroenergetického potenciálu, rekreácia či šport. Výstavba vodného diela Veľká Domaša trvala 6 rokov. Začala sa vo februári 1962 a ukončená bola v decembri 1967. Injekčná štôlňa sa začala zakladať v auguste 1963. Prietok Ondavy bol odvedený do komunikačnej štôlne v júni 1964. Sypanie vlastného telesa hrádze sa začalo na jar v roku 1964, keď bol ešte otvorený výkop injekčnej štôlne. Sypanie zemnej hrádze bolo ukončené v septembri 1966. V tom čase už bola nádrž po prvý krát napúšťaná – 01. novembra 1965, kedy bola ukončená i výstavba hate vyrovnávacej nádrže Malá Domaša. Hydroelektráreň na priehrade bola dokončená v decembri 1966 a o rok neskôr, v decembri 1967, bola ukončená výstavba celého vodného diela. Cez priehradu Veľká Domaša prechádza 49. rovnobežka severnej šírky. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodná stavba Nosice – Priehrada Mládeže je veľkolepé vodné dielo, postavené v 50. rokoch minulého storočia v rámci povojnovej industrializácie Slovenska ako súčasť tzv. Vážskej kaskády. Nosická priehrada na rozhraní Púchovského a Považskobystrického okresu je najstaršou priehradou na Váhu. S jej výstavbou začali v roku 1949, ale dokončili ju až v roku 1958. Dôvodom bol nález liečivej vody, pre ktorú museli stavbu prerušiť, museli zmeniť technológiu výstavby a stavebné materiály. Opodstatnenosť výstavby priehrady sa podľa neho ukázala v roku 1960, dva roky po spustení prevádzky. Tisícročná voda predstavuje na priehrade prietok necelých 3000 kubických metrov za sekundu. Ak by vodné dielo nestálo, povodeň by pravdepodobne zmietla Púchov aj ostatné obce v okolí Váhu. Na stavbe sa podieľalo vyše 55 000 dobrovoľníkov, stavba si vyžiadala aj vysídlenie časti zatopeného územia. Priehrada dnes dotvára krajinu okolo meandrov pôvodného koryta Váhu medzi Považskou Bystricou a obcou Nosice. Pri budovaní diela bol náhodne objavený aj minerálny prameň, okolo ktorého boli postavené Kúpele Nimnica. Účelom vodnej stavby je vyrovnávanie prietokov Váhu, ochrana pred povodňami a výroba elektrickej energie. Vodná nádrž má rozlohu 488 ha a siaha od priehradného telesa po sútok kanála a Váhu pri obci Orlové. Dnes okrem hospodárskeho využitia má priehrada významné miesto […]

Podnet pre výstavbu vodnej stavby Môťová vzišiel na základe požiadaviek povojnového rastu priemyselných podnikov vo Zvolene. Tie k svojej činnosti vyžadovali naliehavé riešenie pri zabezpečovaní vody. Nádrž bola vytvorená prehradením toku Slatina zemnou homogénnou priehradou. Výstavba vodného diela si nevyžiadala žiadne presídlenie obyvateľstva, likvidáciu obytných domov a ani stavieb iného druhu. Zaplavené územie tvorili prevažne lúky a pasienky. VS Bola vybudovaná na rieke Slatina v rokoch 1953 – 1957. Plnenie nádrže bolo zahájené v roku 1957. Po dosiahnutí maximálnej hladiny bolo vykonané zhodnotenie funkcie zemnej hrádze. Nádrž Môťová slúži na vyrovnávanie minimálnych prietokov na toku Slatina, zabezpečuje úžitkovú vodu pre drevársky priemysel a pre tepláreň Zvolen. Jej druhoradým účelom je výroba elektrickej energie. Keďže nádrž je bezprostrednej blízkosti Zvolena, využíva sa aj na rekreáciu, športové rybárstvo a pestovanie vodných športov. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.