Rybolov

Vodná stavba Krpeľany bola uvedená do prevádzky 5.12.1961 a je súčasťou tzv. Hornovážskej kaskády, ktorá pozostáva z 3 stupňov: Krpeľany – Sučany – Lipovec. Účelom vodnej stavby je využívanie energie rieky Váh na výrobu el. energie v úseku medzi Kraľovanmi a Vrútkami, lokálna plavba a čiastočné zníženie prietokov veľkých vôd v koryte Váhu a priľahlom úseku, a to o kapacitu vodného diela. Pre energetické využitie sa odoberá vodnou elektrárňou Krpeľany max. 210 m3.s-1. Stupeň Krpeľany pozostáva z nasledovných objektov: zemná hrádza, hať, elektráreň, jalový priepad, malá vodná elektráreň, odpadový kanál, úprava Váhu v zdrži a pod vodným dielom, 110 kV rozvodňa, čerpacia stanica Kraľovany. Zemná hrádza, hať a elektráreň prehradzujú údolie Váhu, čím vzdúvajú vodu a tým vzniká nádrž so zaplavenou plochou 1,26 km2, dĺžka vzdutia činí 5990 m, max. šírka zátopového územia je 510,0 m. Celkový objem nádrže (projektovaný stav) 8,333 mil. m3 je zmenšený v dôsledku usadzovania splavenín na 3,500 mil.m3 (zameranie v roku 1977).

Sústava vodných diel Dobšiná Sústavu vodných diel tvoria Palcmanská Maša – Vlčia dolina – Dobšiná. Prvé dve boli vybudované v rokoch 1948 – 1954. Nádrž Dobšiná bola vytvorená neskôr, v rokoch 1957 – 1960, ako vyrovnávacia nádrž pod Vlčou dolinou, aby eliminovala rozkolísanosť prietokov v Dobšinskom potoku, spôsobených výrobou špičkovej elektrickej energie. Je to prvá väčšia hydrotechnická stavba na východe Slovenka, na jeho styku so stredným Slovenskom a je situovaná v západnej časti Volovských vrchov s prevodom vody z jedného povodia do druhého a to z povodia Hornádu do povodia Slanej. Vodné dielo slúži aj takzvaným nepriamym efektom. Z tohto hľadiska akumulačná nádrž Palcmanská Maša plní esteticko- krajinársku a rekreačno-turistickú úlohu. Napriek prevažne energetickému významu vodného diela je nezanedbateľná aj jeho protipovodňová funkcia, ktorá v posledných rokoch častých a extrémnych záplav nadobudla aktuálnu závažnosť. Hlavnými objektmi sústavy sú priehrada a akumulačná nádrž Palcmanská Maša na Hnilci, odberný objekt a tlakový privádzač, dolná nádrž vytvorená priehradou vo Vlčej doline, vysokotlaková a nízkotlaková špičková vodná elektráreň a vyrovnávacia nádrž na Dobšinskom potoku, ktorej priehrada má svetové prvenstvo v použití tesnenia z fólie PVC. Prevažná časť objektov sústavy bola vybudovaná v r. 1948 – 1956, s výnimkou priehrady vyrovnávacej nádrže Dobšiná, ktorá bola […]

Vodná stavba Drahovce – Madunice známa aj ako Vodná nádrž Sĺňava. Vodná stavba Drahovce – Madunice je viacúčelové vodné dielo, ktoré využíva úsek Váhu medzi Piešťanmi a Hlohovcom, bolo vybudované v rokoch 1956 – 1959. Zahájenie trvalej prevádzky bolo v roku 1960. Primárnymi účelmi vodnej stavby sú zabezpečenie dostatku vody pre jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice a odbery vody pre závlahy. Medzi sekundárne účely patrí rekreácia, vodné športy a rybolov, ako i ochrana a dotvorenie životného prostredia. Hať Drahovce je situovaná na Váhu v rkm 113,43. Celková dĺžka hate je 132,0 m, tvorí ju šesť haťových polí hradených hákovými dvojsegmentami o šírke 16,0 m a výške 7,8 m s celkovou kapacitou 3400 m3·s−1 Zdrž je situovaná na rovine a vytvorená je haťou a systémom dvoch obvodovych hrádzí. Vzdutá voda vytvára maximálnu zatopenú plochu 4,3 km² s celkovým objemom nádrže 12,5 mil. m3

Hlavný účel vodnej stavby Liptovská Mara – Bešeňová je v hospodárení s vodou pre závlahy na dolnom Váhu, vo využívaní vodnej energie pre výrobu elektrickej energie, v zlepšení čistoty vody v toku, dodávanie vody pre priemysel, vo zvýšení ochrany územia pred povodňami, pre chov rýb a tiež rekreačné a športové účely. Taktiež trvale zabezpečuje a usmerňuje hospodárenie s vodou v povodí Váhu a vhodnou spoluprácou nádrží Liptovská Mara a Orava nadlepšuje odtokové pomery na Váhu v letnom, ale najmä v zimnom období. Stavba priehrad VS Liptovská Mara – VS Bešeňová sa začala v roku 1965 intenzívnym geologickým prieskumom, ktorý spolu s prípravnými prácami trvali do konca roku 1969. Od januára 1970 sa začala vlastná stavba priehrady Lipt. Mara – Bešeňová, ktorá bola dokončená koncom roka 1977. No už 1.5.1975 bola dosiahnutá minimálna prevádzková hladina čo umožnilo začať s jej prevádzkou. Hrádza Liptovskej Mary je dlhá 1.225 m , vysoká 45 m nad dnom rieky a šírku v korune 7 metrov. Celkový objem hrádze je 3.970.000 m³, pri čom zaberá plochu 21,68 km², dĺžku cca 7,5 km, priemernú šírku 2,5 km a maximálny objem 361,9 mil m³ vody. Najväčšia hĺbka: cca 46 -48 m, v závislosti od výšky hladiny. VS Bešeňová […]

Problémy s nedostatkom pitnej vody v regióne Ipľa začali ľudia pociťovať už v roku 1977. Riešením bola stavba vodného diela Málinec, ktoré začali realizovať 1. apríla 1986. Nádrž uviedli do prevádzky v roku 1994 a v súčasnosti sú z nádrže pitnou vodou zásobované aj mestá Fiľakovo, Lučenec a Veľký Krtíš. V zatopenom území úplne zanikla osada Hámor, ale aj okolité usadlosti Hrozinovo, Chmelná, Šťavica. Samotné dielo tvorí vlastná vodárenská nádrž na hornom toku Ipľa a úpravňa vody. Výška hrádze je 53 metrov a celkový objem nádrže je vyše 26 miliónov kubických metrov. Zaujímavosťou je, že rieka Ipeľ má všetkých 12 prítokov v katastri Málinca z pravého brehu. Prítoky Chocholná, či Smolná sú výdatné natoľko, že sú takmer rovnocenné rieke Ipeľ. Práve výdatnosť zdrojov bola rozhodujúca pri výbere stavby pre zásobovanie pitnou vodou v Málinci.  

História vzniku vodnej stavby Orava siaha do začiatku 19. storočia, kedy boli spracované prvé návrhy na stavbu priehrady v Ústianskom hrdle. Prvé takéto návrhy sú z roku 1830 a teda viac ako 100 rokov pred výstavbou Vodnej stavby Orava. Všetky návrhy boli zamerané na odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov ničivých povodní, ktoré tu v minulosti boli veľmi časté. Samotná výstavba sústavy vodných diel na rieke Orava, medzi obcami Tvrdošín a Ústie nad Oravou tvoria Vodná stavba Orava, prebiehala počas druhej svetovej vojny, v rokoch 1941 až 1953. Výstavbe nepredchádzal podporný geologický prieskum a neexistovala ani podrobná projektová dokumentácia, pri čom by boli známe parametre a technologické zariadenie vodnej elektrárne. Všetky nedostatky, ktoré vznikli pri stavbe boli odstránené po skončení vojny v roku 1949 vytvorením betónovej gravitačnej priehrady. Vody nádrže celkom zaplavili obce Slanica, Ústie, Lavkov, Hámre a Osada a dve obce zaplavili čiastočne, pričom bolo potrebné presídliť asi 3200 obyvateľov. Realizácia vodnej stavby Tvrdošín, ktorá je vyrovnávacia nádrž špičkovej elektrárne Orava prebiehala v rokoch 1972 – 1978. Účelom vodnej stavby Orava, ktorá sa nachádza pod sútokom Bielej a Čiernej Oravy je nadlepšovanie nízkych prietokov Oravy a Váhu na energetické využitie, pre priemysel, poľnohospodárstvo, pre športové využitie, rekreáciu a rybolov. Celkový […]

Podnet pre výstavbu vodnej stavby Môťová vzišiel na základe požiadaviek povojnového rastu priemyselných podnikov vo Zvolene. Tie k svojej činnosti vyžadovali naliehavé riešenie pri zabezpečovaní vody. Nádrž bola vytvorená prehradením toku Slatina zemnou homogénnou priehradou. Výstavba vodného diela si nevyžiadala žiadne presídlenie obyvateľstva, likvidáciu obytných domov a ani stavieb iného druhu. Zaplavené územie tvorili prevažne lúky a pasienky. VS Bola vybudovaná na rieke Slatina v rokoch 1953 – 1957. Plnenie nádrže bolo zahájené v roku 1957. Po dosiahnutí maximálnej hladiny bolo vykonané zhodnotenie funkcie zemnej hrádze. Nádrž Môťová slúži na vyrovnávanie minimálnych prietokov na toku Slatina, zabezpečuje úžitkovú vodu pre drevársky priemysel a pre tepláreň Zvolen. Jej druhoradým účelom je výroba elektrickej energie. Keďže nádrž je bezprostrednej blízkosti Zvolena, využíva sa aj na rekreáciu, športové rybárstvo a pestovanie vodných športov. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Vodná stavba alebo vodárenská nádrž Turček sa začala stavať v roku 1992. Jej hlavnou úlohou je akumulácia a prísun surovej vody pre úpravňu vody v Turčeku, odkiaľ zásobuje pitnou vodou okresy Žiar nad Hronom, Handlová a Prievidza. Jej druhotným poslaním je ochrana horného toku Turca pred povodňami, zabezpečenie jeho ekologicky stabilného prietoku počas celého roka a výroba elektrickej energie v malých vodných elektrárňach všade, kde sa v rámci diela vytvoria spády a prietoky s možnosťou ich výstavby. Nádrž sa nachádza na sútoku potokov Turiec a Ružový potok nad obcou Turček. Celková plocha povodia je 29,5 km2. Priemerné množstvo dodanej vody do úpravne vody je ročne 15,8 mil. m3. Šírka údolia je približne 120 m a nadmorská výška v priehradnom profile je 719 m. n. m. Celkový objem nádrže je 10,6 mil. m3, pričom jej zásobný obsah je 9,9 mil. m3. (nádrž sa naplní dvakrát do roka) a stály objem je 0,3 mil. m3 vody. V priestore priehrady sú vybudované objekty zabezpečujúce funkčnosť vodárenskej nádrže. Pevnosť priehrady zabezpečuje jej hrázdny múr, ktorý má výšku 59 m a dĺžku koruny 287,6 m. Popri výstavbe Vodárenskej nádrže Turček bolo vystavaných šesť náhradných bytov v areáli obce pre občanov, ktorí museli byť následkom výstavby […]

Vodná stavba Ružín je sústavou vodných diel (VD) Ružín I. a Ružín II., vybudovaných na rieke Hornád, nad mestom Košice v rokoch 1962 až 1972. Nachádza sa v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, kde rieka Hornád preteká hlbokým a úzkym údolím medzi strmými svahmi Volovských vrchov a Čiernej hory. Hlavným účeľom sústavy vodných diel je zabezpečiť vodu pre priemysel v oblasti Košíc, nadlepšovanie prietokov, s cieľom zlepšiť čistotu vody v toku, výroba elektrickej energie a čiastočná protipovodňová ochrana územia pod priehradou. Nádrž je využívaná aj na rekreačné účely. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.