Pridanie príspevku

Kysucké múzeum je špecializované regionálne kultúrne zariadenie, ktoré vzniklo v roku 1971 ako Okresné vlastivedné múzeum v Čadci. Zameriava sa na zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť.  Od roku 1998 bola základná profilácia múzea rozšírená o užšiu špecializáciu – múzejnú dokumentáciu historického vývoja lesných železníc na Slovensku, t. j. zaniknutej a prekonanej etapy vo vývoji lesnej dopravy na Slovensku. Kysucké múzeum podporuje výskumné i vydavateľské aktivity v oblasti histórie. Je spoluvydavateľom interdisciplinárneho vedeckého periodika Acta regionalia a tiež vydáva publikácie týkajúce sa regionálnych dejín v rámci edície Zlatý fond Kysuckého múzea. Múzeum ponúka odbornej i širokej verejnosti využitie svojich knižničných i dokumentačných fondov, ako aj množstvo tematických krátkodobých výstav so zameraním hlavne na región a zbierkový fond Kysuckého múzea. Počas roka realizuje rôzne sprievodné aktivity k výstavám, tvorivé dielne pre deti a mládež či vzdelávacie programy pre školy, ktoré obsahovo vhodne dopĺňajú hodiny regionálnej výchovy a dejepisu. Múzeum spravuje štyri vysunuté expozície: Skanzen Vychylovka a Historická lesná úvraťová železnica v Novej Bystrici – Vychylovke, Kaštieľ v Radoli a Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou. Zriaďovateľom Kysuckého múzea v Čadci je Žilinský samosprávny kraj. […]

Sme taxi služba na Liptove v Jasnej a okolí. Prvá taxi služba s ponukou 4, 6 a 8 miestnych vozidiel na Liptove.      

Ulica Pod lipami v Liptovskom Hrádku predstavuje jadro lesníckeho mestečka s trojradovou lipovou alejou z r. 1777. Históriu lesníctva horného Liptova tu deklarujú viaceré budovy z 18. a 19. stor. Už v r. 1770 bol v LH zriadený samostatný lesný úrad pri prefektúre likavsko-hrádockého panstva a v r. 1773 bola prefektúra presťahovaná do novopostavenej prízemnej budovy. Pri zmenách organizačnej štruktúry lesov v tomto objekte sídlil Lesný úrad, neskôr Hlavný lesný úrad, Uhorský kráľovský lesný úrad a od r. 1921 riaditeľstvo Československých štátnych lesov a majetkov. Hrádocký lesný komorský úrad v r. 1790 dal postaviť Rímsko-katolícky kostol v klasistickom štýle. V roku 1800 pribudla na ulici budova prvej lesníckej školy v Uhorsku – ľudová škola s výučbou základov lesníctva, ktorú založil František Wisne, ktorú zrušili v r. 1815 v dôsledku rozvoja lesníctva na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Jej pokračovateľkou v LH bola od r. 1886 Horárska škola. Pravdepodobne najstaršou budovou tejto ulice je kasíno z 18. stor., ktoré bolo významným hostincom hrádockého panstva. Na mieste, kde stála kaplnka Sv. Trojice stojí Kamenný kríž z r.1807 a pod ním sa nachádza krypta významných úradníkov panstva († 1777-1800). Na križovatke Ulice Pod Lipami s Partizánskou ulicou sa nachádza pozostatok Považskej lesnej železničky […]

Lesnícka osada Čierny Váh vznikla už v prvej polovici 18. storočia z potreby riadenia lesníckej činnosti v tejto oblasti patriacej kráľovskej komore na území Kráľovej Lehoty v nadmorskej výške 741 m n. m.. V roku 1764 tu stála horáreň, ktorá bola prvou v Nízkych Tatrách, a to v čase, kedy Hrádocké panstvo začalo na tomto mieste usadzovať prvý lesnícky personál. V roku 1767 doviezol barón Gessau do Hrádku aj pílu na rezanie stromov, práca s ktorou sa v slovenských lesoch zo začiatku len ťažko presadzovala. Taxáciu s popisom porastov tu zaviedli už v roku 1766. K osade pozostávajúcej z desiatich domov, patrili samoty Benkovo, Dikula, Medvedzia a Ráztoky. Kvôli splavovaniu dreva stavali lesníci na okolí hate (tajchy) s čím nastal v tomto regióne rozvoj pltníctva. V roku 1914 sa začalo s výstavbou Považskej lesnej železnice, ktorá mala vyše 104 km a slúžila takmer šesťdesiat rokov. V osade Čierny Váh sa zachovala aj pôvodná drevená železničná stanica. Najväčší počet obyvateľov 136 bol zaznamenaný v roku 1970. V osade bol vybudovaný kostol, cintorín, škola, obchod a krčma s kolkárňou. Prvý raz sa spomína roku 1808, neskôr administratívne splynula s obcou Kráľova Lehota. Osada je známa aj vybudovaní prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh. […]

Gréckokatolícky drevený chrám svätého Jána Krstitela, 1750, NKP Gréckokatolícky drevený chrám v obci Kalná Roztoka bol postavený v roku 1750. Je venovaný sviatku Narodenia úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstitela Jána. Ján Krstitel bol synom Alžbety a knaza Zachariáša. Kázal pokánie. Žil ako askét v púšti. Pri Jordáne ohlasoval príchod židmi ocakávaného Mesiáša. Pripravujúc lud na jeho príchod praktizoval krst pokánia s vodou ako symbol záchrany v den prichádzajúceho súdu. Drevený chrám v Klanej Roztoke bol postavený v zrubovom štýle. Chrám pozostáva zo svätyne, chrámovej lode a predsiene. Predsien má vežu s kupolou a trojramenným krížom. Svätyna má na svojej streche trojramenný kríž. Chrámová veža i chrámová strecha sú pokryté drevenými šindlami. Tento chrám je jedinecný tým, že jeho drevené steny sú zvonka i z vnútra omietnuté a natreté vápnom v snahe uchránit chrám pred nepriaznivým pocasím. Vchod do chrámu je zo západnej casti do predsiene. Chrám v obci Kalná Roztoka má osobitnú ikonami ozdobenú stenu s tromi dvermi, ktorá stojí medzi chrámovou lodou a svätynou. Tento ikonostas pochádza zo 17. storocia. Má pät radov ikon. Ikony sviatkov pochádzajú z 18. storocia. V hlavnom rade ikonostasu sú nasledovné ikony: sv. Mikuláš z Myry, sv. Bohorodicka Hodegetria (ukazovatelka cesty), […]

Hvezdáreň a planetárium v Prešove je špecializovanou kultúrnou organizáciou, od roku 2002 v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Inštitucionálnu formu mestskej hvezdárne sme získali (ako prví na Slovensku) v roku 1948 otvorením ľudovej hvezdárne. V roku 1984 sme sprevádzkovali planetárium. Pri organizovaní návštevnosti našej organizácie radi vítame jednotlivcov aj kolektívy a programovú ponuku tvoríme pre širokú vekovú a záujmovú škálu návštevníkov: pozorovanie oblohy umožňuje poznávať vesmír pomocou ďalekohľadov návšteva hviezdnej sály poskytuje priestor tak pre astronomické témy ako aj kultúrne vyžitie tematické  audio-vizuálne programy a výstavy tvoria podporný rámec prírodovedného vzdelávania a umeleckého vyjadrenia Komplex činností našej inštitúcie slúži na plnenie jej hlavného poslania, čím je popularizácia astronómie v širokom spektre foriem. Vo vzdelávaní pre školy nachádzame najvyššiu mieru uplatnenia našej špecializácie, ktorá sa odráža aj v celom rade ďalších aktivít a podujatí.    

Pretórium je zamerané na prezentáciu krátkodobých výstav aktuálnych foriem súčasného domáceho a zahraničného umenia. Profiluje sa predovšetkým ako experimentálny priestor kurátorských a výskumných projektov, a tiež slúži na prezentáciu rozsiahlejších monografických výstav významných osobností slovenského vizuálneho umenia. Vernisáže výstav dopĺňa sprievodný program kurátorských a autorských komentovaných prehliadok, odborných prednášok a diskusií, tvorivých dielní a edukačných projektov. Moderný trojpodlažný výstavný priestor Pretória Stredoslovenskej galérie zahŕňa päť veľkých sál s celkovou rozlohou expozície 400 m2 – pôdorys na stiahnutie.   Budova Pretória (starej radnice) bola postavená ako súčasť mestského hradného areálu Banskej Bystrice po roku 1500. V pôvodne úradnej budove sa nachádzali pracovne richtára a mestského notára, siene pre zasadanie mestskej rady a väzenie situované v podzemí budovy. V druhej polovici 16. storočia sa realizovala rozsiahla prestavba objektu, na základe ktorej získala budova renesančný charakter s arkádovou loggiou. Po veľkom požiari v roku 1761 chátrala poškodená budova Pretória až do začiatku 19. storočia, keď začala slúžiť prevažne školským potrebám. Posledná rozsiahla rekonštrukcia starej radnice prebehla v roku 1944, keď bol neskorobarokový interiér prestavaný vo funkcionalistickom duchu. V roku 1951 bola v budove otvorená prvá expozícia múzea SNP. Oblastná galéria v Banskej Bystrici, dnešná Stredoslovenská galéria, získala budovu v roku 1969 a v […]

Vila je dočasne ZAVRETÁ! PRIPRAVUJEME novú stálu expozíciu Dominika Skuteckého. Vilu otvoríme po zrenovovaní interiéru a reinštalácii expozície 13. marca 2020 o 17.00. Vila Dominika Skuteckého so záhradou je unikátnou rodinnou vilou, ktorú si v Banskej Bystrici nechal postaviť maliar Dominik Skutecký podľa svojho umeleckého vkusu a obdivu k talianskej kultúre. Návštevníkom poskytuje jedinečnú prehliadku Stálej expozície Dominika Skuteckého, sprostredkúva pamiatku dramatickej histórie rodiny Skuteckých-Karvašových a ponúka relax v pôvodnej mestskej parkovej záhrade. Expozícia predstavuje maliarovu tvorbu ovplyvnenú dlhoročným pôsobením vo Viedni a v Benátkach. Pre Skuteckého tvorbu je charakteristické ovládanie kvalít starej talianskej maľby a v neskoršom období špecifický záujem o svetlo v smere luministickej (impresionistickej) maľby konca 19. storočia. Prehliadka zahŕňa jeho známe žánrové obrazy s výpravnými scénami zo slávnych benátskych chrámov a zákutí, výjavy banskobystrického mestského života z obdobia konca habsburskej monarchie, kultivovanú portrétnu tvorbu a výnimočný cyklus kotlárov dokumentujúci tradičnú prácu v miestnych medených hámroch. Expozíciu rozširuje virtuálna prezentácia mapujúca osudy umelca a jeho rodiny. Genius loci rodinnej vily poznačili tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bola rodina Skuteckých-Karvašových prenasledovaná pre židovský pôvod (projekt Holokaust a osudy detí D. Skuteckého). Zároveň pripomína miesto vzrušujúceho detstva a mladosti významného slovenského spisovateľa a dramatika Petra Karvaša, ktorý zachytil svoje spomienky […]

Hvezdáreň v Humennom Vihorlatská hvezdáreň v Humennom je regionálnou špecializovanou vedecko-výskumnou, kultúrno-vzdelávacou a odborno-pozorovateľskou inštitúciou v oblasti astronómie a príbuzných prírodných vied. Hvezdáreň bola založená v roku 1952 a za vyše 65 rokov činnosti sa stala významným centrom astronomického vzdelávania, propagácie a pozorovaní v regióne Horného Zemplína. Budova hvezdárne je situovaná v strede mesta a je ľahko dostupná pre návštevníkov. Poskytuje možnosť prednášok v sále pre 77 poslucháčov a pozorovania objektov nočnej oblohy ďalekohľadom typu Cassegrain s priemerom hlavného zrkadla 250mm, ktorý je umiestnený v 4-metrovej kupole alebo menšími ďalekohľadmi z terasy hvezdárne. Svoju návštevu si môžete objednať cez formulár, ktorý nájdete na našej webovej stránke.    

Odborná činnosť Vihorlatskej hvezdárne v Humennom je sústredená na vysunutom odbornom pracovisku – na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle, ktoré je lokalizované v Parku tmavej oblohy Poloniny. Vďaka svojej polohe má observatórium jedinečné podmienky tmavej oblohy, ktorú využíva na odborné pozorovania. Hlavným ďalekohľadom  observatória je Vihorlatský národný teleskop (VNT) s priemerom hlavného zrkadla 1 meter, ktorý je druhým najväčším ďalekohľadom  na Slovensku a od roku 2006 sa na ňom vedú systematické pozorovania premenných hviezd. K dispozícii je však aj niekoľko ďalekohľadov pre verejnosť, ktorá má možnosť využiť ich k pozorovaniu objektov na hviezdnom nebi. Okrem prístrojov na pozorovania máme k dispozícii aj silný nástroj na edukáciu a popularizáciu v oblasti astronómie – planetárium. To bolo postavené v rámci projektu Karpatské nebo a bolo uvedené do prevádzky v roku 2012. Môžeme tu premietať virtuálnu nočnú oblohu optomechanickým prístrojom ZKP2 a po digitalizácii v roku 2018 aj množstvo edukačných filmov v celooblohovej projekcii. Pozorovania, ako aj iné podujatia pre školy a verejnosť, robíme na našom observatóriu výhradne na objednávku.  

Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou je vysunutou expozíciou Kysuckého múzea v Čadci. Nachádza sa v ňom depozitár zbierkových predmetov, špecializovaná učebňa ako súčasť expozícií a výstav pre návštevníkov k výučbe humanitných i prírodovedných predmetov. Múzeum ponúka v týchto priestoroch pre návštevníkov stálu expozíciu Kysucká odysea: od pravekých ľudí po astronautov, ktorá prezentuje dejiny Kysúc od najstarších lovcov mamutov cez vek Juraja Turzu až po storočie kozmických letov. Nevšedným príbehom Kysuckej odysey prevedie návštevníkov interaktívny audiovizuálny sprievodca. Sprístupnená je tiež geologická expozícia – Cesta do stredu Zeme, dokumentujúca tajuplné zemské hlbiny. Expozícia tiež poskytuje základnú orientáciu v záhadnom svete minerálov pomocou systematickej geologickej zbierky.

Historická lesná úvraťová železnica tvorí súčasť Národopisnej expozície v prírode v Novej Bystrici – Vychylovke. Je zachovanou a funkčne obnovenou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice. Vznikla v roku 1926 spojením dvoch samostatných lesných železníc – kysuckej a oravskej, ktoré slúžili na prepravu dreva a patrili medzi najvýznamnejšie a najväčšie lesné železnice na Slovensku. Unikátnou a ojedinelou časťou železnice je úvraťový systém, ktorým sa riešilo prevýšenie 218 m pri prekonávaní sedla Beskyd. Práve z tohto dôvodu bola v roku 1991 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky. Spojením zaujímavej technickej pamiatky s jazdami vláčikom areálom skanzenu pomedzi objekty ľudovej architektúry vzniklo jedinečné miesto pre aktívne trávenie voľného času slovenských i zahraničných návštevníkov.