Pridanie príspevku

Terra Permonia je tvorivou dielňou, miestom oddychu, zábavy, učenia a poznávania. V najatraktívnejšej časti sa deti učia hravou formou pracovať s rôznymi technickými zariadeniami, pília, orezávajú, farbia, režú, ohýbajú, vŕtajú, zvárajú a používajú rôzne materiály. Menšie deti si môžu pozrieť Mašinkáreň – úžasný model vláčikov na ploche takmer 20 m2. Fosforovňa pobaví každého, kto sa rád hrá so svojim tieňom a ak radi tvoríte z legendárnych lego kociek, tiež si prídete na svoje. Naše tvorivé dielne sú zamerané na posilnenie technických zručností návštevníkov. To znamená, že deti a mladí ľudia majú príležitosť vyskúšať si stroje, ktoré sú bežne dostupné v dielňach, a v normálnom svete sa na ne môžu len pozerať.

Tihányiovský kaštieľ je jednou z troch expozícií Stredoslovenského múzea a sídli v ňom prírodovedné oddelenie múzea. Návštevníkom ponúka počas celého roka možnosť navštíviť stálu prírodovednú expozíciu Príroda stredného Slovenska, ale aj neustále nové prírodovedné výstavy, pravidelné cykly prednášok, mnohé spoločenské a kultúrne podujatia s dôrazom na ekológiu a environmentálnu výchovu. V jarných a letných mesiacoch ponúka návštevníkom aj slovenský unikát – jediný pozorovací včelí úľ umiestnený priamo vnútri expozície múzea. Prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea vzniklo v roku 1972 a od roku 1989 sídli v pamiatkovo chránenej budove Tihányiovského kaštieľa v Radvani. Expozícia Príroda stredného Slovenska je tematicky členená do 8 výstavných miestností, z ktorých každá poskytuje prostredníctvom zastúpených živočíchov, rastlín, hornín, nerastov a skamenelín obraz o prírode 8 celkov bývalého stredoslovenského kraja. 2400 exponátov, množstvo fotografií a schém predstavuje typické ukážky najvýznamnejších prírodných a umelých ekosystémov. Názorné naznačenia väzieb medzi jednotlivými prvkami ekologických systémov návštevníkom umožňujú pochopiť základné princípy ich fungovania. Účelom expozície je nielen pomôcť jej návštevníkom naučiť sa rozoznávať i menej známe druhy hornín, nerastov, rastlín a živočíchov (stavovce, bezstavovce), ale aj rozšíriť si vedomosti z oblasti ekológie a ochrany prírody. Expozícia je koncipovaná na celú škálu environmentálnych problémov od prezentácie diverzity druhov, cez charakteristiku chránených území, až […]

Matejov dom je jednou z troch expozícií Stredoslovenského múzea. V banskobystrickom hradnom areáli stojí od roku 1479. Svoje meno nesie na počesť uhorského kráľa Mateja Korvína a na priečelí domu je dnes popri mestskom znaku umiestnený aj erb kráľa Mateja a jeho manželky Beatrix. V súčasnosti sa na troch poschodiach Matejovho domu nachádza výnimočná a nadčasová expozícia História mesta Banská Bystrica. Matejov dom je v súčasnosti z dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie pre verejnosť ZATVORENÝ. V 80. rokoch 19. storočia sa v Banskej Bystrici objavili snahy o zriadenie prvého mestského múzea, ktoré aj napokon vzniklo 12. júla 1889. Mesto vybralo za najvhodnejšiu budovu majestátny Matejov dom, ktorý sa týči v hradnom komplexe už od 15. storočia. Po viacročných prípravách bol v rokoch 1907 – 1909 dom zrekonštruovaný a 17. októbra 1909 bola slávnostne otvorená prvá muzeálna expozícia. 17. októbra 2009, presne 100 rokov od otvorenia prvej expozície, Stredoslovenské múzeum otvorilo v priestoroch Matejovho domu pre verejnosť novú expozíciu venovanú histórii mesta Banská Bystrica umiestnenú na troch poschodiach domu, ktorého súčasťou je i historická Banícka bašta.

Thurzov dom je jednou z troch expozícii Stredoslovenského múzea (SSM) v Banskej Bystrici.

Hydrotechnické údaje: kóta koruny hrádze 380,40 m n. m. šírka koruny hrádze 8,00 m výška hrádze nad údolnou nivou 32,50 m dĺžka hrádze v korune 390,00 m min. prevádzková hladina 361,00 m n. m. max. prevádzková hladina 377,25 m n. m. max. dovolená hladina 378,80 m n. m. celkový objem nádrže 8 431 443 m3    

Kysucké múzeum je špecializované regionálne kultúrne zariadenie, ktoré vzniklo v roku 1971 ako Okresné vlastivedné múzeum v Čadci. Zameriava sa na zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť.  Od roku 1998 bola základná profilácia múzea rozšírená o užšiu špecializáciu – múzejnú dokumentáciu historického vývoja lesných železníc na Slovensku, t. j. zaniknutej a prekonanej etapy vo vývoji lesnej dopravy na Slovensku. Kysucké múzeum podporuje výskumné i vydavateľské aktivity v oblasti histórie. Je spoluvydavateľom interdisciplinárneho vedeckého periodika Acta regionalia a tiež vydáva publikácie týkajúce sa regionálnych dejín v rámci edície Zlatý fond Kysuckého múzea. Múzeum ponúka odbornej i širokej verejnosti využitie svojich knižničných i dokumentačných fondov, ako aj množstvo tematických krátkodobých výstav so zameraním hlavne na región a zbierkový fond Kysuckého múzea. Počas roka realizuje rôzne sprievodné aktivity k výstavám, tvorivé dielne pre deti a mládež či vzdelávacie programy pre školy, ktoré obsahovo vhodne dopĺňajú hodiny regionálnej výchovy a dejepisu. Múzeum spravuje štyri vysunuté expozície: Skanzen Vychylovka a Historická lesná úvraťová železnica v Novej Bystrici – Vychylovke, Kaštieľ v Radoli a Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou. Zriaďovateľom Kysuckého múzea v Čadci je Žilinský samosprávny kraj. […]

Sme taxi služba na Liptove v Jasnej a okolí. Prvá taxi služba s ponukou 4, 6 a 8 miestnych vozidiel na Liptove.      

Ulica Pod lipami v Liptovskom Hrádku predstavuje jadro lesníckeho mestečka s trojradovou lipovou alejou z r. 1777. Históriu lesníctva horného Liptova tu deklarujú viaceré budovy z 18. a 19. stor. Už v r. 1770 bol v LH zriadený samostatný lesný úrad pri prefektúre likavsko-hrádockého panstva a v r. 1773 bola prefektúra presťahovaná do novopostavenej prízemnej budovy. Pri zmenách organizačnej štruktúry lesov v tomto objekte sídlil Lesný úrad, neskôr Hlavný lesný úrad, Uhorský kráľovský lesný úrad a od r. 1921 riaditeľstvo Československých štátnych lesov a majetkov. Hrádocký lesný komorský úrad v r. 1790 dal postaviť Rímsko-katolícky kostol v klasistickom štýle. V roku 1800 pribudla na ulici budova prvej lesníckej školy v Uhorsku – ľudová škola s výučbou základov lesníctva, ktorú založil František Wisne, ktorú zrušili v r. 1815 v dôsledku rozvoja lesníctva na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Jej pokračovateľkou v LH bola od r. 1886 Horárska škola. Pravdepodobne najstaršou budovou tejto ulice je kasíno z 18. stor., ktoré bolo významným hostincom hrádockého panstva. Na mieste, kde stála kaplnka Sv. Trojice stojí Kamenný kríž z r.1807 a pod ním sa nachádza krypta významných úradníkov panstva († 1777-1800). Na križovatke Ulice Pod Lipami s Partizánskou ulicou sa nachádza pozostatok Považskej lesnej železničky […]

Lesnícka osada Čierny Váh vznikla už v prvej polovici 18. storočia z potreby riadenia lesníckej činnosti v tejto oblasti patriacej kráľovskej komore na území Kráľovej Lehoty v nadmorskej výške 741 m n. m.. V roku 1764 tu stála horáreň, ktorá bola prvou v Nízkych Tatrách, a to v čase, kedy Hrádocké panstvo začalo na tomto mieste usadzovať prvý lesnícky personál. V roku 1767 doviezol barón Gessau do Hrádku aj pílu na rezanie stromov, práca s ktorou sa v slovenských lesoch zo začiatku len ťažko presadzovala. Taxáciu s popisom porastov tu zaviedli už v roku 1766. K osade pozostávajúcej z desiatich domov, patrili samoty Benkovo, Dikula, Medvedzia a Ráztoky. Kvôli splavovaniu dreva stavali lesníci na okolí hate (tajchy) s čím nastal v tomto regióne rozvoj pltníctva. V roku 1914 sa začalo s výstavbou Považskej lesnej železnice, ktorá mala vyše 104 km a slúžila takmer šesťdesiat rokov. V osade Čierny Váh sa zachovala aj pôvodná drevená železničná stanica. Najväčší počet obyvateľov 136 bol zaznamenaný v roku 1970. V osade bol vybudovaný kostol, cintorín, škola, obchod a krčma s kolkárňou. Prvý raz sa spomína roku 1808, neskôr administratívne splynula s obcou Kráľova Lehota. Osada je známa aj vybudovaní prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh. […]

Gréckokatolícky drevený chrám svätého Jána Krstitela, 1750, NKP Gréckokatolícky drevený chrám v obci Kalná Roztoka bol postavený v roku 1750. Je venovaný sviatku Narodenia úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstitela Jána. Ján Krstitel bol synom Alžbety a knaza Zachariáša. Kázal pokánie. Žil ako askét v púšti. Pri Jordáne ohlasoval príchod židmi ocakávaného Mesiáša. Pripravujúc lud na jeho príchod praktizoval krst pokánia s vodou ako symbol záchrany v den prichádzajúceho súdu. Drevený chrám v Klanej Roztoke bol postavený v zrubovom štýle. Chrám pozostáva zo svätyne, chrámovej lode a predsiene. Predsien má vežu s kupolou a trojramenným krížom. Svätyna má na svojej streche trojramenný kríž. Chrámová veža i chrámová strecha sú pokryté drevenými šindlami. Tento chrám je jedinecný tým, že jeho drevené steny sú zvonka i z vnútra omietnuté a natreté vápnom v snahe uchránit chrám pred nepriaznivým pocasím. Vchod do chrámu je zo západnej casti do predsiene. Chrám v obci Kalná Roztoka má osobitnú ikonami ozdobenú stenu s tromi dvermi, ktorá stojí medzi chrámovou lodou a svätynou. Tento ikonostas pochádza zo 17. storocia. Má pät radov ikon. Ikony sviatkov pochádzajú z 18. storocia. V hlavnom rade ikonostasu sú nasledovné ikony: sv. Mikuláš z Myry, sv. Bohorodicka Hodegetria (ukazovatelka cesty), […]

Hvezdáreň a planetárium v Prešove je špecializovanou kultúrnou organizáciou, od roku 2002 v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Inštitucionálnu formu mestskej hvezdárne sme získali (ako prví na Slovensku) v roku 1948 otvorením ľudovej hvezdárne. V roku 1984 sme sprevádzkovali planetárium. Pri organizovaní návštevnosti našej organizácie radi vítame jednotlivcov aj kolektívy a programovú ponuku tvoríme pre širokú vekovú a záujmovú škálu návštevníkov: pozorovanie oblohy umožňuje poznávať vesmír pomocou ďalekohľadov návšteva hviezdnej sály poskytuje priestor tak pre astronomické témy ako aj kultúrne vyžitie tematické  audio-vizuálne programy a výstavy tvoria podporný rámec prírodovedného vzdelávania a umeleckého vyjadrenia Komplex činností našej inštitúcie slúži na plnenie jej hlavného poslania, čím je popularizácia astronómie v širokom spektre foriem. Vo vzdelávaní pre školy nachádzame najvyššiu mieru uplatnenia našej špecializácie, ktorá sa odráža aj v celom rade ďalších aktivít a podujatí.    

Pretórium je zamerané na prezentáciu krátkodobých výstav aktuálnych foriem súčasného domáceho a zahraničného umenia. Profiluje sa predovšetkým ako experimentálny priestor kurátorských a výskumných projektov, a tiež slúži na prezentáciu rozsiahlejších monografických výstav významných osobností slovenského vizuálneho umenia. Vernisáže výstav dopĺňa sprievodný program kurátorských a autorských komentovaných prehliadok, odborných prednášok a diskusií, tvorivých dielní a edukačných projektov. Moderný trojpodlažný výstavný priestor Pretória Stredoslovenskej galérie zahŕňa päť veľkých sál s celkovou rozlohou expozície 400 m2 – pôdorys na stiahnutie.   Budova Pretória (starej radnice) bola postavená ako súčasť mestského hradného areálu Banskej Bystrice po roku 1500. V pôvodne úradnej budove sa nachádzali pracovne richtára a mestského notára, siene pre zasadanie mestskej rady a väzenie situované v podzemí budovy. V druhej polovici 16. storočia sa realizovala rozsiahla prestavba objektu, na základe ktorej získala budova renesančný charakter s arkádovou loggiou. Po veľkom požiari v roku 1761 chátrala poškodená budova Pretória až do začiatku 19. storočia, keď začala slúžiť prevažne školským potrebám. Posledná rozsiahla rekonštrukcia starej radnice prebehla v roku 1944, keď bol neskorobarokový interiér prestavaný vo funkcionalistickom duchu. V roku 1951 bola v budove otvorená prvá expozícia múzea SNP. Oblastná galéria v Banskej Bystrici, dnešná Stredoslovenská galéria, získala budovu v roku 1969 a v […]