Pridanie príspevku

Slanický ostrov umenia, stála vysunutá expozícia Oravskej galérie v Dolnom Kubíne V prekrásnej prírodnej scenérii Slanického ostrova umenia uprostred Oravskej priehrady sú lokalizované stále expozície tradičného ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie. Z piatich osád, ktoré navždy zmizli pod vodou priehrady v roku 1953 sa ako ostrov zachovalo iba návršie s kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. V roku 1971 boli v kostole na ostrove sprístupnené expozície slovenskej tradičnej ľudovej plastiky a maľby zo zbierok Oravskej galérie, v bývalej hrobke sa od roku 1972 nachádza expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady, v roku 1973 vznikla expozícia oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia – lapidárium v exteriéri ostrova. V chrámovom priestore sa každoročne koná festival vážnej hudby Hudobné leto, ktorý od roku 1976 organizuje Dom kultúry Námestovo. Expozície sa svojou jedinečnosťou zaradili medzi najnavštevovanejšie kultúrne miesta Oravy aj vďaka atraktívnej vyhliadkovej plavbe osobnou motorovou loďou  OG SLANICA, ktorá premáva na ostrov  z prístavu č. 2 v Slanickej Osade.  Súčasťou okružnej vyhliadkovej plavby po Oravskej priehrade s pôsobivou panorámou okolitých hôr, ktorým dominuje Babia Hora a oravská časť Západných Tatier – Roháčov je prehliadka expozícií na ostrove. Ostrov každoročne navštívi takmer 50 000 návštevníkov. Expozície tradičného ľudového […]

Stála expozícia z diela maliarky je inštalovaná v klasicistickej kúrii z 19. storočia v Tvrdošíne od roku 1979. Vystavených 265 olejomalieb a kresieb poskytujú obraz o vývojových etapách a žánrových okruhoch celoživotnej tvorby Márie Medveckej (1914 — 1987) – maliarky, ktorá spojila svoj život a dielo s rázovitým regiónom Slovenska – Oravou. Mária Medvecká sa po štúdiách v Bratislave (1942 — 1945), vo Viedni (1945 — 1946) a v Prahe (1946 — 1947) vrátila natrvalo na rodnú Oravu a spolu s manželom akademickým maliarom Ctiborom Belanom sa venovali tvorivej práci a významnej kultúrno-výchovnej činnosti, ktorej výsledkom je aj vznik Oravskej galérie. V rozvoji výtvarnej kultúry Oravy v období od konca štyridsiatych rokov až do polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia zohrala priekopnícku úlohu výstavná činnosť M. Medveckej. Maliarka kliesnila svojou tvorbou cestu pre pochopenie výtvarného umenia v prostredí, v ktorom sa s ním dovtedy ľudia nemali možnosť stretať. Vo svojom diele dospela k najvlastnejšiemu pohľadu a výrazu, založenom na bezprostrednom a nepatetickom vzťahu k realite krajiny a človeka. Miesto posledného odpočinku Márie Medveckej a Ctibora Belana je na cintoríne v Tvrdošíne – Medvedzí. Autorom náhrobku je akademický sochár Jaroslav Kubička. Od roku 2000 sú podkrovné priestory galérie „Ateliér“ využívané na krátkodobú […]

Je regionálna galéria s krajskou pôsobnosťou pre Žilinský samosprávny kraj založená v roku 1965, orientuje  sa predovšetkým na tvorbu, ochranu, dokumentáciu a sprístupňovanie zbierok z oblasti výtvarného umenia a vizuálnej kultúry. Zbierkový fond galérie tvorí viac ako  8 700 zbierkových predmetov vo výtvarných disciplínach: maliarstvo, sochárstvo, grafika, kresba, fotografia, umelecké remeslá, úžitkové umenie a grafický dizajn. Patrí medzi najvýznamnejšie verejné galerijné inštitúcie na Slovensku, dlhodobo si udržiava pozíciu druhej najnavštevovanejšej galérie na Slovensku. Galéria prevádzkuje deväť stálych expozícií, umiestnených v pamiatkových objektoch v troch okresoch Oravy. V Župnom dome v Dolnom Kubíne, na Slanickom ostrove umenia v Námestove a Galériu Márie Medveckej v Tvrdošíne. V Župnom dome si popri krátkodobých výstavách môžete pozrieť stále expozície z vlastných zbierok:                                  ▪ Staré umenie 15. až 19. storočia Expozícia prezentuje súbor umeleckých diel, ktoré ťažiskovo vznikli na území tohto regiónu. Kolekcia obsahuje diela sakrálneho charakteru (najmä stredovekú tabuľovú maľbu, plastiku a barokové umenie) ako aj historické portréty predstaviteľov miestnej šľachty v časovom rozpätí od 15. do 19. storočia.  ▪ Ikony Počtom malá, no významom dôležitá kolekcia ikon, sa začala zberateľskou činnosťou profilovať už v prvých rokoch existencie Oravskej galérie. […]

Autor: Mgr.art. Michal Kačmár a kolektív,2014 Mgr.art. Michal Kačmár: Socha prešovského koňa ako symbolu prešovčanov-koňarov, vznikla na podnet vtedajšieho primátora pána P.Hagyariho v roku 2014,no treba poznamenať,že samotná socha koňa,aj keď v celkom inej (menšej a laickej podobe) už v Prešove existovala .Iniciátorom bol už v 70-tych rokoch vtedajší riaditeľ jazdiarne na sídlisku 3 pán Bremza,na ktorého podnet bola vtedy vyzváraná pánom Trusom a dlhé roky stála pri vstupe do areálu jazdiarne.Socha bola len takým zváračským experimentom využitia starých alebo prebytočných podkov a koňa pripomínala len z diaľky. Niekedy v roku 2010 naňho počas víchrice spadol topoľ,ktorý ju polámal na viaceré časti,ktoré následne zmizli v šrote a ostalo len torzo.Vtedy prišiel pán Hagyari s iniciatívou záchrany,respektíve , zrecyklovania , prerobenia,respektíve vzniku novej,veľkolepejšej sochy.Ukázal mi fotku pózy na zadných nohách ja som po chvílke váhania túto zaujímavú výzvu prijal.Nasledovalo niekoľko týždňov štúdií póz koní,návšteva a fotenia v cirkuse,na rančoch a veľa kreslenia a modelovania.Vznikol drôtený model 1:1,na ktorý sme postupne navárali vyformované podkovy.Asi 200 kusov bolo použitých zo starého polámaného koňa,ďalších zhruba 600 som zháňal po okolici od podkúvačov koní. Zaujímavé bolo taktiež vyriešiť stabilitu,pretože pri danej póze na zadných mal celý kôň tendenciu padať dopredu,čo pri vyše 4m výške nebola […]

História vzniku vodnej stavby Orava siaha do začiatku 19. storočia, kedy boli spracované prvé návrhy na stavbu priehrady v Ústianskom hrdle. Prvé takéto návrhy sú z roku 1830 a teda viac ako 100 rokov pred výstavbou Vodnej stavby Orava. Všetky návrhy boli zamerané na odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov ničivých povodní, ktoré tu v minulosti boli veľmi časté. Samotná výstavba sústavy vodných diel na rieke Orava, medzi obcami Tvrdošín a Ústie nad Oravou tvoria Vodná stavba Orava, prebiehala počas druhej svetovej vojny, v rokoch 1941 až 1953. Výstavbe nepredchádzal podporný geologický prieskum a neexistovala ani podrobná projektová dokumentácia, pri čom by boli známe parametre a technologické zariadenie vodnej elektrárne. Všetky nedostatky, ktoré vznikli pri stavbe boli odstránené po skončení vojny v roku 1949 vytvorením betónovej gravitačnej priehrady. Vody nádrže celkom zaplavili obce Slanica, Ústie, Lavkov, Hámre a Osada a dve obce zaplavili čiastočne, pričom bolo potrebné presídliť asi 3200 obyvateľov. Realizácia vodnej stavby Tvrdošín, ktorá je vyrovnávacia nádrž špičkovej elektrárne Orava prebiehala v rokoch 1972 – 1978. Účelom vodnej stavby Orava, ktorá sa nachádza pod sútokom Bielej a Čiernej Oravy je nadlepšovanie nízkych prietokov Oravy a Váhu na energetické využitie, pre priemysel, poľnohospodárstvo, pre športové využitie, rekreáciu a rybolov. Celkový […]

Hrad Uhrovec leží v odľahlej polohe Strážovských vrchov, 10 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou. Hoci je v ruinálnom stave viac ako 150 rokov, po architektonickej stránke k najhodnotnejším hradom Slovenska. Má zachovanú neskororománsku kaplnku a veže, rozsiahly renesančný palác s mnohými architektonickými detailami, krbmi, záchodmi, cisternami, ktoré sa na iných hradných zrúcaninách nezachovali. Viac informácií nájdete na stránke hradu dole v kontaktných údajoch.

Na Slovensku je viac ako 200 vodopádov, ale len 5 z nich nesie názov národná prírodná pamiatka. Lúčanský vodopád je najväčší travertínový vodopád na Slovensku, ktorý sa nachádza priamo v centre obce Lúčky. Je vysoký 13 m a vytvorený z travertínu, ktorého tvorba prebieha aj v súčasnosti. Vodopád nikdy nezamŕza, pretože sa do potoka Teplianka vlievajú termálne minerálne pramene, vďaka ktorým sa v Lúčkach už viac ako 300 rokov nachádzajú známe kúpele. Vodopád je krásny v každom ročnom období, prístupný je celoročne.

Nad obcou Bukovec a vedľa obce Hýľov sa nachádza veľká Bukovecká umelá nádrž, slúžiaca ako doplnková zásobáreň pitnej vody pre mesto Košice a Košice okolie. Okrem tejto nádrže sa pod obcou Bukovec nachádza aj dolná nádrž, ktorá bola vybudovaná ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre hutnícku prevádzku VSŽ Košice. Z geomorfologického hľadiska patrí do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Volovské vrchy (dolina, v ktorej sa nachádza umelá nádrž tvorí hranicu podcelkov Holička a Kojšovská hoľa). Vodárenská nádrž Bukovec bola vybudovaná v rokoch 1968 až 1976. Okrem zásobovania obyvateľov pitnou vodou má nádrž aj ochrannú funkciu, vyrovnávanie kolísavých výdatností zdrojov Košického skupinového vodovodu, ale plní aj ochrannú funkciu pri znižovaní povodňových prietokov. Vodná nádrž Bukovec nie je pre verejnosť sprístupnená, je ale významným biotopom vodného vtáctva, obojživelníkov a vtáctva. Biotop je priam predurčený na výskyt väčšieho množstva obojživelníkov, cicavcov, hmyzu a plazov. Zásobný objem nádrže je okolo 25 miliónov kubických metrov. Dĺžka priehrady je 2,8 kilometrov. Výška hrádze nad terénom je od 50 do 55 metrov. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

Veľká Domaša je 4. najväčšou vodnou nádržou na Slovensku, bola vybudovaná v povodí Bodrogu na toku Ondavy v rokoch 1962 – 1967 ako súčasť vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine. Jej účelom je akumulácia vody pri vyšších prietokoch, protipovodňová ochrana, využívanie hydroenergetického potenciálu, rekreácia či šport. Výstavba vodného diela Veľká Domaša trvala 6 rokov. Začala sa vo februári 1962 a ukončená bola v decembri 1967. Injekčná štôlňa sa začala zakladať v auguste 1963. Prietok Ondavy bol odvedený do komunikačnej štôlne v júni 1964. Sypanie vlastného telesa hrádze sa začalo na jar v roku 1964, keď bol ešte otvorený výkop injekčnej štôlne. Sypanie zemnej hrádze bolo ukončené v septembri 1966. V tom čase už bola nádrž po prvý krát napúšťaná – 01. novembra 1965, kedy bola ukončená i výstavba hate vyrovnávacej nádrže Malá Domaša. Hydroelektráreň na priehrade bola dokončená v decembri 1966 a o rok neskôr, v decembri 1967, bola ukončená výstavba celého vodného diela. Cez priehradu Veľká Domaša prechádza 49. rovnobežka severnej šírky. Vodné dielo je v správe Slovenského státneho vodohospodárskeho podniku.

BAŠTA sa nachádza v pamiatkovej rezervácii Štiavnické Bane, ktorá je od roku 1993 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je posledná zachovaná kruhová bašta z pôvodnej zostavy protitureckého opevnenia. V súčastnosti je využívaná aj ako múzeum, venované Maximiliánovi Hellovi, rodákovi zo Štiavnických Baní. Svetovú slávu mu prinieslo pozorovanie prechodu Venuše popred slnečný disk, podľa ktorého ako prvý na svete vyrátal presnú vzdialenosť Zeme od Slnka.  

Gréckokatolícky drevený chrám svätého Bazila Veľkého, 18. stor., NKP Drevený gréckokatolícky chrám v Hrabovej Roztoke bol postavený v polovici 18. stor. Zasvätený bol jednému z najvýznamnejších východných svätcov sv. Bazilovi Veľkému. Stavba je trojdielna, trojpriestorová, dvojvežová s dvomi krížmi. Konštrukcia chrámu je zrubová, konštrukcia veže stĺpová. Pokrytá je šindľom, vertikálne ukladaným v horizontálnych pásoch. Z čela stavby vyrastá veža, obložená doskami. Prekrytá je zrezanou strechou, na ktorej je osadená cibuľa. Na vrchu je trojramenný kríž. Vo veži sú zavesené tri zvony – jeden neistého roku, dva z roku 1796. Nad svätyňou je druhá vežička vyrastajúca zo strechy. Strecha v tvare zrezanej pyramídy je osadená cibuľou. Strieška a cibuľa sú pokryté šindľom. Na vrchu je osadený trojramenný kríž. Ikonostas (NKP) pochádza z roku 1794. Má štvorradovú architektúru. Prvý, hlavný rad, obsahuje ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa, ikonu sv. Bazila Veľkého. Diakonské dvere nemajú krídla. Raritou sú cárske dvere, osadené namiesto bežných štyroch evanjelistov a Zvestovania Jesseho stromom s desiatimi medailónmi Kristovho rodokmeňa. Druhý rad sviatkov je predelený ikonou Poslednej večere. Tretí apoštolský rad má v strede ústrednú ikonu Krista Veľkňaza. Štvrtý rad prorokov pozostáva zo šiestich medailónov s dvojicami postáv. Kvôli nedostatku miesta sú sklonené a ťažko čitateľné. […]

Vodná stavba Nosice – Priehrada Mládeže je veľkolepé vodné dielo, postavené v 50. rokoch minulého storočia v rámci povojnovej industrializácie Slovenska ako súčasť tzv. Vážskej kaskády. Nosická priehrada na rozhraní Púchovského a Považskobystrického okresu je najstaršou priehradou na Váhu. S jej výstavbou začali v roku 1949, ale dokončili ju až v roku 1958. Dôvodom bol nález liečivej vody, pre ktorú museli stavbu prerušiť, museli zmeniť technológiu výstavby a stavebné materiály. Opodstatnenosť výstavby priehrady sa podľa neho ukázala v roku 1960, dva roky po spustení prevádzky. Tisícročná voda predstavuje na priehrade prietok necelých 3000 kubických metrov za sekundu. Ak by vodné dielo nestálo, povodeň by pravdepodobne zmietla Púchov aj ostatné obce v okolí Váhu. Na stavbe sa podieľalo vyše 55 000 dobrovoľníkov, stavba si vyžiadala aj vysídlenie časti zatopeného územia. Priehrada dnes dotvára krajinu okolo meandrov pôvodného koryta Váhu medzi Považskou Bystricou a obcou Nosice. Pri budovaní diela bol náhodne objavený aj minerálny prameň, okolo ktorého boli postavené Kúpele Nimnica. Účelom vodnej stavby je vyrovnávanie prietokov Váhu, ochrana pred povodňami a výroba elektrickej energie. Vodná nádrž má rozlohu 488 ha a siaha od priehradného telesa po sútok kanála a Váhu pri obci Orlové. Dnes okrem hospodárskeho využitia má priehrada významné miesto […]